Hitlerjugend - pôvodne jedna z mnohých organizácií pre nemeckú mládež, ktorú médiá vykresľovali doslova v romantickom štýle. Šport, príroda, stanovanie, táborové ohne, piesne, výlety s kamarátmi - tak mal vyzerať život mladých v Hitlerjugende. Realita však bola úplne odlišná. Výchovná organizácia nacistickej tretej ríše "ponúkala" skôr prísnu politickú výchovu a tvrdý predvojenský výcvik. To všetko malo zoceliť mládež pred tým, ako vstúpia do služieb svojho vodcu. Oficiálne posvätenie na to získala 1. decembra 1936, keď sa zákonom dostala výchova mládeže do jej výhradnej kompetencie.
Veľký rozmach Hitlerjugendu nastal v rokoch 1932 až 1939, keď sa nacisti začali dostávať do povedomia sveta. Počet jej stúpencov sa zo 100-tisíc zvýšil na takmer deväť miliónov. Väčšina mladých sa prihlásila dobrovoľne skôr ako bolo členstvo povinné. Chlapci sa vplyvnou výchovou menili na lojálnych a disciplinovaných bojovníkov, ktorí ochotne obetujú svoj život bez mihnutia oka za národ a vodcu. Z dievčat sa stali pokorné strážkyne rodinného kozuba a "dodávateľky" ďalších vojakov. Všetkým vštepovali zvrátenú ideu o tom, že nordická rasa je nadradená a je nevyhnutné očistiť spoločnosť od "nepriateľských elementov", najmä Židov.
Tí, čo Hitlerjugend zažili, rozprávajú o tom s čiastočnou nostalgiou. Hovoria najmä o dobrodružstvách a nosení uniformy, o tom, že väčšine neprekážal prísny poriadok. Mnohým dal v tej dobe pocit životnej perspektívy. Medzi všetkými panovala rovnosť, či už pochádzali z robotníckych rodín, alebo z meštianskeho prostredia.
Služba v Hitlerjugende poznačila celú jednu generáciu nemeckých detí. Museli ňou prejsť napríklad aj držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass. O dôležitosti organizácie v tom čase hovoril aj fakt, že na jej čele stál ríšsky mládežnícky vodca, ktorý bol priamo podriadený Adolfovi Hitlerovi. V roku 1940 sa do tejto funkcie dostal Arthur Axmann. Práve pod jeho velením zavládla prísna hierarchia a vojenská disciplína, po počiatočnej mládežníckej autonómii nezostalo ani stopy.