Záchranné tímy nedokázali zabezpečiť dostatočnú pomoc zraneným po minuloročných útokoch v Londýne v dôsledku zlej komunikácie a chybného plánovania záchrannej akcie. To je výsledok šesťmesačného vyšetrovania útokov v Londýne v júli minulého roka, ktoré sa tentoraz zameralo na kroky po výbuchoch. Ako sa uvádza v správe vyšetrovacej komisie, zlyhania v komunikácii spôsobili, že mnohé sanitky sa nedostali na správne miesta. V dôsledku toho sa k zraneným dostali zdravotníci neskoro a aj ich prevoz do nemocníc sa skomplikoval.
"Polícia, hasiči aj zdravotníci preukázali obrovskú statočnosť, no je nevyhnutné, aby sme sa poučili zo zlyhania techniky, ktorá skomplikovala záchranu ranených," uviedol k správe predseda komisie Richard Barnes. Ako uviedla agentúra Bloomberg, podľa Barnesa je nepredstaviteľné, aby v 21. storočí v meste, ktoré patrí medzi technologicky najvyspelejšie, dostávali záchranári potrebné informácie od ľudí utekajúcich z miesta nešťastia. "Okrem toho, dodnes nie sú v podzemí schopné medzi sebou jednotlivé zložky komunikovať, okrem členov Londýnskej dopravnej polície," dodal Barnes.
Organizačný chaos
Štyri útoky Britov pakistanského pôvodu 7. júla 2005 na vlaky v londýnskom metre a autobus mestskej hromadnej dopravy zabili celkovo 52 ľudí a približne 700 ich zranili. Následná záchranná akcia sa ukázala napriek úsiliu všetkých zložiek zle zorganizovaná. Ako uviedla stránka MSNBC, prílišná závislosť od mobilných telefónov sa jasne ukázala po tom, ako krátko po výbuchoch polícia vo finančnom centre City of London nariadila dočasné odpojenie časti siete bez toho, aby zistila, aké to bude mať následky. Ďalšie komplikácie spôsobili zlé informácie pre sanitné vozidlá, kam majú vlastne ísť. Navyše, ranení boli rozvážaní do vzdialených nemocníc napriek tomu, že viaceré nemocnice boli nepomerne bližšie.
Čakali aj 40 minút
Pozostalí obetí nie sú s výsledkami vyšetrovania spokojní a žiadajú nové, verejné vyšetrovanie. Viacerí z tých, čo prežili, totiž poukázali na fakt, že celá organizácia záchranných prác bola slabá a nebyť pomoci ľudí nachádzajúcich sa neďaleko miest nešťastia, nemuseli prežiť.
Ako pre BBC povedal Ben Thwaites, ktorého zranil výbuch vlaku neďaleko stanice Edgware Road, v úplnej tme čakali v podzemí asi 40 minút. Až potom sa mu podarilo dostať von, aby mohol priviesť pomoc. "Bol som presvedčený, že tam zomriem," spomína Thwaites. No aj po tom, čo záchranárov našiel, tí mali problém dostať sa do podzemia a nemali ani potrebné vybavenie. Zraneným pritom plynuli ďalšie cenné minúty. Okrem toho záchranárom v podzemí zlyhávali mobilné telefóny, čo záchranné práce sťažovalo. Podobné zážitky opisovali aj ďalší zranení.
Scotland Yardu sa nedarí
V prvej správe, ktorú ešte začiatkom mája zverejnili parlamentný vyšetrovací výbor a britské ministerstvo vnútra, sa vyšetrovanie zameralo na aktivity tajnej služby a polície pred útokmi. Komisia uviedla, že hlavným dôvodom, pre ktorý tajná služba útokom nezabránila, bol nedostatok finančných prostriedkov, a nie nedbalosť.
Bezpečnostné sily sa však znovu dostali do nechcenej pozornosti, keď Scotland Yard v piatok odštartoval obrovskú akciu proti údajnému pokusu spáchať ďalší teroristický útok. V piatok ráno obsadilo 250 policajtov dom vo východnom Londýne s cieľom nájsť chemické zbrane. Pri zásahu zatkli dvoch bratov, pritom jedného postrelili. Zbrane sa však dodnes nenašli a po minuloročnom zabití nevinného Brazílčana, ktorého policajti považovali za teroristu, hrozí Scotland Yardu ďalšia obrovská blamáž.

Kompenzácie ako urážka obetí
Obete útokov zo 7. júla dostanú vyššie kompenzácie po tom, čo tie pôvodné vyvolali vlnu kritiky. Ako uviedla BBC, ministerstvo vnútra ponúklo obetiam dodatočných 2,5 milióna libier (okolo 137,5 milióna Sk), ktoré rozpošle tesne pred prvým výročím tragédie. Do dnešných dni vyplatila vláda poškodeným a pozostalým približne dva milióny libier. Mnohí sa však na výšku kompenzácie sťažovali ako na neadekvátnu, až urážlivú. Napríklad Nádir Mozakka (50), ktorému pri útokoch zomrela manželka, dostal 5 500 libier (vyše 300-tisíc Sk), čo považuje za zhanobenie jej pamiatky. Ťažko postihnutá Martine Wrightová, ktorej výbuch odtrhol obe nohy, dostala zasa 110-tisíc libier. To jej, ako uviedla, nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s už absolvovaným liečením.