Závislosť krajín Európskej únie od dovozu energií sa bude v budúcich 25 rokoch výrazne zvyšovať a platiť to bude hlavne pre desiatku nových členských štátov z východnej Európy. Energetická náročnosť ekonomík nových členov zostane aj napriek postupnému poklesu ďalej vysoko nad úrovňou bývalej "pätnástky", uviedla v analýze rakúska Bank Austria Creditanstalt.
Energetická náročnosť nových členov EÚ by sa podľa banky mala do roku 2020 rýchlo znižovať, potom však zostane nad 280 tonami energie (po prepočte na ropu) spotrebovanými na produkciu v hodnote milióna eur. V pôvodnej pätnástke klesne energetická náročnosť zo 170 ton v roku 2000 na 101,5 tony v roku 2030.
Závislosť od dovozu energií sa v celej EÚ zvýši za 25 rokov zo 47 percent v roku 2000 na viac než 67 percent. Zatiaľ čo v "starej" Európskej únii sa zvýši o necelých 20 percentných bodov na 67,8 percenta, pri nových členoch sa dostane na 63,6 percenta, no z omnoho nižšej úrovne 30,8 percenta, predpokladá rakúska banka na základe nedávnej správy Európskej komisie. Závislosť od dovozu tekutých palív v EÚ25 vzrastie zo 76,6 na 88,3 percenta. Od dovozu zemného plynu bude Európska únia závislá z 81,4 percenta, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 49,5 percenta. Závislosť od pevných palív sa viac než zdvojnásobí na 65,8 percenta.
Len ropy bude celá únia potrebovať v roku 2030 takmer 1,4 miliardy ton oproti súčasnej spotrebe 1,07 miliardy ton. Spotreba ropy v prípade nových štátov Európskej únie vzrastie zo 119 miliónov na 165 miliónov ton. "Ekonomiky nových členských krajín sú energeticky omnoho náročnejšie než západoeurópske, ich štruktúra dodávateľov je menej diferencovaná a hlavné trasy zásobovania západnej Európy vedú cez ich územia. Zo štrukturálnych dôvodov by tak krajiny strednej a východnej Európy mali mať ešte väčší záujem o energetickú politiku než zvyšok kontinentu," povedal ekonóm banky Hans Holzhacker.
Téma budúceho zabezpečenia energetických dodávok sa dostala do centra záujmu po výpadkoch dodávok ruského zemného plynu minulý mesiac. Krajiny strednej Európy začali hovoriť o nevyhnutnosti spoločnej energetickej politiky v EÚ a o znížení závislosti od Ruska.