Pravdepodobne najslávnejším umeleckým stvárnením vojny novodobých dejín je Picassov obraz Guernica, nazvaný podľa baskickej dediny, ktorá bola takmer úplne zničená počas španielskej občianskej vojny. Tento trojročný konflikt, ktorý si vyžiadal viac ako pol milióna obetí sa, začal presne pred 70 rokmi, 17. júla 1936, vzburou pravicových dôstojníkov proti republikánskej vláde v Madride.
Aj keď býva táto občianska vojna, v ktorej na strane ľavicových republikánov bojovalo približne aj 2000 Čechoslovákov, niekedy zjednodušene označovaná ako zápas medzi fašizmom a komunizmom, skutočnosť je oveľa zložitejšia.
Po vyhlásení druhej republiky v roku 1931 mali rôzné vrstvy španielskej spoločnosti odlišné predstavy o novej podobe krajiny. Jednotlivé vlády neboli schopné presadiť reformy, ktoré by zlepšili zlú ekonomickú situáciu. Na vidieku sa chudobní trápili hladom a bohatí strachom. Španielsko zachvátila vlna robotníckych štrajkov a rebélií anarchistov a separatistov.
Keď sa po pravicovej vláde dostal vo februári 1936 k moci Ľudový front, pustila sa jeho radikálna časť do "spontánnej revolúcie". Prvým terčom sa stala cirkev, ďalším veľkostatkári, ktorým násilne zobrali pôdu. V tejto situácii naplánovali armádni dôstojníci, vedení Franciscom Francom, puč, ktorý sa zmenil na občiansku vojnu. Už 27. júla 1936 prišla do Španielska na pomoc povstalcom prvá talianska letka od Benita Mussoliniho. Dodávky nemeckých, talianskych a sovietskych zbraní a účasť tisícok interbrigadistov (medzi nimi napríklad aj britského spisovateľa Georgea Orwella) urobili z tejto občianskej vojny najväčšiu spomedzi medzinárodných. Franco už počas prvých týždňov vojny začal masové čistky, čím zlikvidoval takmer všetku inteligenciu. Tresty smrti sa udeľovali na základe triednej príslušnosti či povolania. K brutalitám sa bežne, aj keď v menšej miere, uchyľovala aj druhá strana -- republikáni.
Koniec vojny, ktorý oznámil Franco 1. apríla 1939, však ešte neznamenal koniec utrpenia španielske ho národa. Počas prvých rokoch Francovej diktatúry boli likvidovaní či perzekvovaní tí, čo patrili k porazeným. Poslednou oficiálnou obeťou povojnovej frankistickej represie sa stal komunista Julián Grimau, popravený v roku 1963. Nepomohla ani žiadosť o milosť britskej kráľovnej Alžbety II.