Včera odštartoval kyvadlovú diplomaciu, a tým aj prvú fázu rokovaní o konečnom štatúte srbskej provincie Kosovo, osobitný vyslanec OSN pre Kosovo a bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari. "Jeho úloha je nesplniteľná -- nájsť terén porozumenia medzi Prištinou a Belehradom," skepticky predpovedá agentúra AFP. Nie je sama. Hoci je pravda, že Kosovo trvá na úplnej nezávislosti a Srbsko a Čierna Hora zasa len na širšej autonómii bez zmeny súčasných hraníc, zainteresované strany už špekulujú o možnom východisku z patovej situácie. Od podmienečnej autonómie cez rozhodnutie na základe formulky "o nich bez nich" až po možnosti "barterovej" výmeny územia.
Kosovo: Srbi pykajú
Kosovská delegácia trvá na úplnej, prípadne podmienečnej nezávislosti, keďže podľa nej Srbi stratili morálne právo ďalej provincii vládnuť. Kosovský premiér Bajram Kosumi dokonca prisľúbil BR OSN, že v prípade udelenia nezávislosti by Kosovo budovalo demokratické inštitúcie, presadzovalo právo zákona a chránilo všetkých obyvateľov Kosova bez ohľadu na ich etnický pôvod. A práve tu je hlavný problém. Aj keď sa rozhovory začali, prísľub najprv vyriešiť základné štandardy pre Kosovo sa nesplnil. Sami kosovskí predstavitelia pripúšťajú, že srbská menšina v Kosove je v zlej situácii. Laxne sa to snažil odbiť popredný kosovskoalbánsky politik Veton Surroi, že "Srbi teraz platia úroky za minulé desaťročia." Lenže aj Spojené štáty tvrdia, že medzinárodné spoločenstvo nielenže musí chrániť Srbov v Kosove, ale kým nebude zabezpečený ich pokojný život v oblasti, žiadne riešenie konečného štatútu provincie neprichádza do úvahy. Pritom Američania sú zatiaľ najviac naklonení možnosti nezávislosti Kosova.
Srbi, ktorí považujú Kosovo a Metohiju za kolísku svojej pravoslávnej kultúry (hoci dnes tam žije prevaha albánskeho obyvateľstva vyznávajúceho islam), od začiatku hovoria o princípe "viac ako autonómia a menej ako nezávislosť". Kosovo je formálne stále súčasť federácie Srbska a Čiernej Hory. To deklaruje aj rezolúcia BR OSN číslo 1244 z roku 1999, ktorá za dočasného správcu provincie určila OSN. Aj preto srbský prezident Vojislav Koštunica tvrdí, že OSN nemôže "experimentovať so suverenitou a s územnou integritou demokratickej krajiny". Belehrad ponúka rozsiahlu autonómiu, s presným inštitucionálnym určením, čo zatiaľ napríklad chýba kosovskému návrhu na nezávislosť.
O Srboch bez Srbov?
Hoci diplomatické kruhy v EÚ a OSN zatiaľ najčastejšie hovoria o možnosti udelenia podmienečnej nezávislosti Kosovu na základe práva národa na sebaurčenie, problémom je nielen slabá inštitucionálna pripravenosť Kosova, ale aj fakt, že by to bolo rozhodnutie proti vôli Belehradu. Nacionalistické vášne sú v Srbsku a Čiernej Hore stále značné, najpopulárnejšia Srbská radikálna strana už naznačila, že by si tým vláda zabila klinec do rakvy. Aj preto sa v kuloároch OSN objavili názory presvedčiť srbskú delegáciu, aby nechala za seba rozhodnúť OSN a na ňu aj zvalila doma vinu za prijatie nepopulárneho riešenia.
Zo srbských zdrojov však badať aj ďalšie obavy. Napriek náklonnosti Ruska a Číny k belehradským požiadavkám možno nakoniec budú obe krajiny pri záverečnom rozhodovaní v BR OSN hlasovať za samostatnosť Kosova. "Veľmi sa toho obávame," povedal nemenovaný diplomatický zdroj pre HN.
Výmenný obchod
Srbská tlač dokonca špekuluje aj nad možným scenárom vývoja, ak by k medzinárodnému odtrhnutiu Kosova od Srbska a Čiernej Hory došlo. Glas Javnosti poukázal na rozhovory srbského premiéra Vojislava Koštunicu s prezidentom Srbskej republiky v Bosne a Hercegovine Draganom Čavičom "o možnosti pripojenia Srbskej republiky k Srbsku v prípade straty Kosova". Koštunica zatiaľ takéto úvahy poprel, faktom je, že aj on sám varoval pred možným regionálnym problémom. Zatiaľ s najprekvapivejším riešením prišla ruská tlač. Podľa denníka Kommersant, to, že sa EÚ podarilo presvedčiť Čiernu Horu, ktorá chce z únie so Srbskom vystúpiť, aby odsunula referendum o tejto otázke až do vyriešenia štatútu Kosova, nie je nič iné, len výmenný obchod. "V roku 2001 podpísali Srbsko a Čierna Hora o tejto možnosti dohodu, garantom ktorej bol (vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku) Javier Solana. Teraz sa práve on od toho dištancuje." Podľa denníka chce EÚ ponúknuť Belehradu barter. Za súhlas s odtrhnutím Kosova by Brusel zatlačil na Podgoricu, aby zostala v doterajšej voľnej únii. Čierna Hora možno aj preto vyhlásila, že sa nechce zúčastňovať na rokovaniach o konečnom štatúte Kosova.
Neuvážené násilie
Rokovania teda nebudú ani rýchle, ani bezbolestné. Dokonca môžu byť ešte komplikovanejšie, než si bolo možné predstaviť. Kým sa totiž OSN a kontaktná skupina pre Kosovo (Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a EÚ) snažia vyjsť v ústrety Prištine, militanti z tzv. Kosovskej nezávislej armády (KIA) oznámili, že na stredu pripravujú "útok na Prištinu, ktorá je pod kontrolou moderných okupantov". To, že nimi chápu mierové jednotky OSN (UNMIK) a NATO, je zrejmé. "Veríme, že jednotky UNMIK nielenže nebudú schopné zastaviť našu akciu, ale požiadajú nás aj o únikový koridor, ktorým by ušli v hanbe," píše sa vo vyhlásení militantov. Neuvážené násilie by sa však nakoniec obrátilo jedine proti kosovským Albáncom.

Ekonomika Kosova
* Rast HDP na budúci rok by mal podľa MMF dosiahnuť 2,3 percenta.
* Je tu najvyššia nezamestnanosť v Európe, ktorá dosahuje 60 percent. Väčšina z kosovského obyvateľstva závisí od príjmov svojich známych pracujúcich v zahraničí.
* V chudobe žije 40 percent ľudí.
* Polovica obyvateľstva je pod vekovou hranicou 25 rokov, čo je najmladšia populácia v Európe, väčšine však chýba adekvátne vzdelanie a prístup na pracovný trh.
* Bohaté nerastné zdroje v Trepči -- 17 miliárd ton uhlia.
* Pôsobí tu 540 menších a väčších spoločností. Problémy sú však s privatizáciou pre nevyjasnené majetkové práva. Väčšina firiem závisí od finančnej podpory Juhoslovanského fondu a srbských investícií. Zahraničné investície tu nie sú žiadne.
* Kosovo má staré dlhy voči MMF a SB vo výške 1,4 miliardy dolárov. Dlhy spláca Srbsko ročne vo výške 250 miliónov dolárov.