Nicolas Sarkozy, francúzsky minister vnútra a budúci nádejný kandidát na prezidenta, ponúkol uplynulý víkend niekoľko riešení európskej inštitucionálnej krízy.
Koalícia veľkých štátov
Sarkozy, ktorý sa len veľmi vlažne zasadzoval za prijatie európskej ústavy, dnes po jej odmietnutí prišiel s návrhom vytvorenia tvrdého jadra európskej integrácie. To má podľa neho tvoriť šesť najľudnatejších štátov Európskej únie: Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Poľsko, Španielsko a Taliansko. V prejave počas konferencie vládnej strany UMP (Únia za ľudové hnutie), ktorej je šéfom Sarkozy, vyhlásil, že "francúzsko-nemecká aliancia sa musí otvoriť ďalším veľkým štátom Európskej únie a neriadiť spoločenstvo sama ako doteraz." Integračná šestka ktorá predstavuje 75 percent obyvateľov únie, sa má stať "motorom novej Európy".
Politické cnosti šestky
Sarkozy je prvým francúzskym politikom, ktorý otvorene priznáva koniec pôvodnej zakladajúcej šestky karolínsko-porýnskeho priestoru. Z novej skupiny patria medzi zakľadateľov Spoločenstva iba Francúzsko a Nemecko, ostatné krajiny sú naďalej považované "hardlinermi" v Paríži a Berlíne za integračných outsiderov. Sarkozy chce svojím návrhom odpovedať na otázku, spojenú s politickým vodcovstvom v únii a na inštitucionálnu krízu, ktorá zasiahla jednotlivé vlády po holandskom a francúzskom odmietnutí ústavy. "Ak budeme schopní rozvinúť takúto pracovnú metódu, dokážeme - bez inštitucionálnej reformy - odstrániť dva základné nedostatky v Európe: Európa bude akcieschopnou a bude pracovať pod impulzom zodpovedných politikov a nie anonymných byrokratov," vysvetlil svojim sympatizantom v modrých košeliach Sarkozy.
Minister vnútra si teda myslí, že jednoduchou reorganizáciou politických väzieb v EÚ sa vyhne inštitucionálnej reforme, ktorú čiastočne navrhovala ústava. Sarkozy počas kampane síce z pozície šéfa strany UMP ústavu podporoval, no zároveň dúfal, že jej neprijatie oslabí a dokonca vylúči zo súboja o prezidentské kreslo šéfa štátu Jacquesa Chiraca. Zatiaľ čo druhá úvaha mu vyšla, Sarkozy sa mýli, ak verí, že môže pokračovať s platnou dohodou z Nice. Zároveň sa dopustil populistickej chyby. V čase, keď potrebuje bruselská exekutíva silnú politickú podporu, sa pokúsil o jej diskreditáciu slovami o anonymných byrokratoch, proti ktorým stoja zodpovední politici. Za neúspech ústavy však nie sú zodpovední v Bruseli alebo v Štrasburgu, ale vraj nezodpovední politici, ktorým Sarkozy pripisuje všetky cnosti.