Muhammad vyzerá strhane a unaveno. Tento 32-ročný Iračan nervózne podupkáva v štokholmskej kaviarni. Do Švédska prišiel preto, aby unikol bombám a hrozbám smrti v Iraku. Dúfa, že sa mu podarí získať povolenie na pobyt a začať nový život.
Muhammad pochádza z oblasti južne od Bagdadu, kde sa živil ako obchodník. Aby sa dostal do Švédska, zaplatil prevádzačovi za seba, manželku a dve deti 40-tisíc dolárov. Do Európy sa dostali cez Turecko. Z krajiny odišli kvôli útokom. "Som šiit a išlo mi neustále o život. Hrozili nám, že nás zabijú, ak neodídeme. Môjho deväťročného syna sa pokúsili uniesť, keď išiel zo školy. Irak im všetkým chýba, ale deti chce naučiť, že ich budúcnosť je vo Švédsku," hovorí Muhammad.
50-tisíc každý mesiac
To je len jeden z príbehov, ktoré zažili milióny utečencov z Iránu. Práve ich problémom sa zaoberala ženevská konferencia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Celkovo sú až štyri milióny Iračanov, ktorí museli opustiť svoje domovy. Z toho viac ako polovica musela opustiť aj krajinu. Ich cesty smerujú prevažne do okolitých krajín, ale čoraz viac aj smerom k Európe. "Verím, že táto konferencia podnieti medzinárodnú podporu týmto utečencom, ich ochranu a pomoc," vyjadril svoje očakávanie generálny tajomník OSN Pan Ki-moon. Jej cieľom je tiež presvedčiť nielen okolité krajiny, aby poskytli väčšiemu počtu utečencov dočasnú ochranu, aby sa po skončení konfliktu mohli vrátiť domov.
Podľa odhadov mesačne uteká z Iraku pred násilím až 50-tisíc ľudí. Dôvodom je predovšetkým zhoršujúca sa bezpečnostná situácia a nekonečné samovražedné útoky, ktoré denne číhajú na obyčajných ľudí. Úrad túto utečeneckú krízu v Iraku označil "za najväčší exodus od vysídlenia Palestínčanov po vytvorení Izraelského štátu v roku 1948.
Utečenci aj u nás
Irackí utečenci neobchádzajú ani Slovensko, aj keď v menšom počte. V minulom roku požiadalo u nás o azyl 206 Iračanov, tento rok zatiaľ 47. "Ich dôvody sú individuálne. Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ sa stávajú zaujímavými pre osoby aj z oblastí ako je Irak. Najmä preto, že ide o bezpečné krajiny, o krajiny, ktoré sú demokratické a tolerantné, o krajiny, kde je možné aj slušne existovať," vysvetlil pre HN Peter Kresák z UNHCR Slovensko. Azyl však dostal len jeden Iračan. "Štyrom žiadateľom z minulého roka bola poskytnutá subsidiárna ochrana," dodal Kresák. Tá nenahrádza azyl, ale poskytuje ochranu utečencom, ktorým v krajine pôvodu hrozí trest smrti, mučenie alebo neľudské zaobchádzanie. Zaujímavý je aj fakt, že doteraz napríklad Slovensko 12 Iračanom úplne zamietlo žiadosť - nedostanú teda azyl ani subsidiárnu ochranu. Dokonca ani neexistuje prekážka ich vyhostenia, čiže, môžu byť vrátení späť do krajiny.