O čom ste rokovali s ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom?
- Hoci vývoj našich obchodných vzťahov je veľmi dynamický a v posledných dvoch rokoch sa dokonca vzájomný obchodný obrat zdvojnásobil, radi by sme vyrovnali obchodnú bilanciu. Vývoj je totiž priaznivý najmä pre Slovensko. Zo vzájomného obchodného obratu 300 miliónov eur za prvých deväť mesiacov tohto roka pripadá na slovenský vývoz do Rumunska 240 miliónov eur a len 60 miliónov eur predstavuje vývoz z Rumunska.

V ktorých oblastiach by sa mohol zvýšiť export z Rumunska?
- Popri spoločnom podnikaní, napríklad v drevárskom priemysle, v stavebníctve či v oblasti cestovného ruchu, by sme chceli viac propagovať rumunské výrobky. Dacia Logan je tu známa, napriek tomu sa nepredáva tak, ako by sa mohla. Podobné je to aj s rumunským nábytkom, o ktorom vieme, že je na Slovensku veľmi vyhľadávaný. Mohol by som pokračovať. My môžeme spoločne na ministerstvách pripraviť program pomoci podnikateľom, aby rozvíjali vzájomné vzťahy alebo hľadali spoločne partnerov aj na tretích trhoch.

Pripravuje sa teda ekonomická misia?
- V druhom polroku 2006 sa na Slovensku podľa plánu uskutoční druhé zasadnutie medzivládnej zmiešanej komisie a, ako býva zvykom, budeme sa snažiť nájsť čo najviac rumunských podnikateľov, ktorí by mali záujem o spoluprácu s partnermi na Slovensku.

Spomenuli ste tretie trhy. Spadá do nich aj spoločný postup Rumunska a Slovenska pri ukrajinskej privatizácii Krivorožského ťažobno-úpravárenského komplexu?
- Áno. Máme o to eminentný záujem, keďže obe krajiny majú v tomto kombináte silné investície, presnejšie takmer polovicu. So slovenskou stranou sme sa dohodli na spoločnom postupe, aby sa našiel taký strategický investor, ktorý by čo najvýhodnejšie zhodnotil naše investície, teda aby bol kombinát čo najvýhodnejšie predaný. Predpokladám, že po vzájomnej dohode by už v januári mohlo nasledovať trilaterálne stretnutie s Ukrajinou, kde by sme špecifikovali predstavy o investorovi.

Do akej miery sa Rumunsku darí využívať predvstupové fondy EÚ napríklad v infraštruktúre, poľnohospodárstve či pri zvyšovaní konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov?
- V oblasti infraštruktúry by sme napríklad prostriedky vedeli využiť oveľa viac, než na aké máme nárok. Naopak, v poľnohospodárstve a v oblasti rozvoja vidieka je opačná situácia. Nemáme tu operačný systém priamych platieb. Rozbehli sme síce napríklad programy na podporu súťaživosti poľnohospodárov, ale sú tu ťažkosti s prípravou projektov. Podobne pri podpore vidieckej infraštruktúry, oprave ciest či potrebnej kanalizácii sa prostriedky nevyužívajú naplno, lebo ľudia z miestnych samospráv nemajú skúsenosti s vypracovaním projektov. Za posledné dva roky sa však situácia badateľne zlepšila. Je to aj vďaka vzdelávacím kurzom pre ľudí z verejnej správy, podnikateľov a v poslednom čase sme odštartovali tiež kurzy pre študentov niektorých vysokých škôl. Chceme, aby si vedeli v budúcnosti správne vypracovať projekt, podnikateľský plán, rozbehnúť obchod.

Krajina si predsavzala bez akejkoľvek alternatívy vstúpiť do únie v januári 2007. Októbrová správa EK bola, pokiaľ ide o pripravenosť krajiny, trochu kritická. Stihnete odstrániť nedostatky za trinásť mesiacov?
- Od januára 2005, keď sa nová vláda ujala moci, sme si dali ako najvyššiu prioritu vstup do únie v januári 2007. A to skutočne bez alternatívy. Od začiatku sme si urobili prehľad úloh, ktoré musíme splniť, aby sme sa k tomu termínu stali členom. Zistili sme, že je ich vyše tisíca. Správa EK teda uvádza oveľa menej výhrad v porovnaní s tým, čo sme si v januári vytýčili. Verím, že Rumunsko má dostatok síl, aby splnilo tieto povinnosti načas.