Vodca vzbúrencov v uzbeckom meste Kara-su tvrdí, že má mesto pod kontrolou. Povstalci sa podľa neho chcú pokúsiť vybudovať v Uzbekistanu islamský štát. Sú navyše odhodlaní postaviť sa armáde, pokiaľ sa vláda rozhodne revoltu potlačiť, povedal ich predák Bachťajr Rachimov agentúre AP. Dvadsaťtisícové Kara-su leží pri hraniciach s Kirgizskom, asi 30 kilometrov od Andižanu, kde v piatok prepukli protivládne protesty, ktoré armáda brutálne potlačila. Povstanie v Kara-su sa začalo v sobotu. "Mesto je v rukách ľudí, ktorí už majú dosť otroctva," povedal tento štyridsaťdvaročný farmár. Vzbúrenci podľa Rachimova nepatria k žiadnej islamskej organizácii, no žijú podľa Koránu. Podľa uzbeckého ministra vnútra Zakirdžona Almatova sa v meste nič neobvyklého nedeje. "Keby sa tam niečo dialo, už by som tam bol," dodal šéf bezpečnostného rezortu.
Na prehliadke blízkeho Andižanu, kde sa konflikty začali, sa včera zúčastnila skupina zahraničných diplomatov a novinárov, na ktorú ich pozvala uzbecká vláda. Podľa agentúry AFP tak chcela posilniť svoju verziu krvavých udalostí, ktorá sa výrazne líši od verzií, ktoré ponúka opozícia. Medzi diplomatmi bol aj český veľvyslanec v Uzbekistane Aleš Fojtík, ktorý pre ČTK povedal, že misiu "de facto viedol uzbecký minister vnútra". Celú cestu podľa jeho slov určovala uzbecká strana, ktorá sa odvolávala na zabezpečenie "absolútnej bezpečnosti". Skupina sa pristavovala pri miestach, ktoré boli terčom prvých útokov vzbúrencov, no napríklad školu, kde rebelov údajne postrieľali vládne jednotky, uzbecké orgány do svojej okružnej jazdy nezaradili.
Práve voči informačnej hmle, ktorú nad konfliktom vytvára uzbecká vláda, vystúpila aj Komisia na ochranu novinárov. Tá vyzvala uzbeckého prezidenta Islama Karimova, aby ukončil marenie práce reportérov, ktorí zachytávajú tento konflikt. Vládne orgány zadržiavajú zahraničných reportérov a neumožňujú im vstup do sporných miest, odvolávajúc sa na bezpečnostné záujmy.
Voči uzbeckej vláde zaujala tvrdší postoj aj americká diplomacia. Jej šéfka Condoleeza Riceová vyzvala Uzbekistan, aby sa otvoril reformám, čím reagovala na krvavo potlačené demonštrácie. Zároveň však odmietla kritiku, podľa ktorej Washington v posledných rokoch nad taškentským režimom držal ochrannú ruku. "Po udalostiach, ku ktorým nedávno došlo, dúfame, že sa uzbecká vláda veľmi otvorí, aby pochopila, čo sa stalo," povedala ministerka po schôdzke so svojím britským kolegom Jackom Strawom.