Cela Slobodana Miloševiča v holandskom Haagu, ktorá osirela začiatkom marca, nemusí byť prázdna príliš dlho. Pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bola síce smrť bývalého juhoslovanského prezidenta (11. marca) nepríjemnou ranou, keďže už nestihol vyniesť rozsudok, no Miloševičovo miesto čoskoro zaplnia ďalší adepti.
Kauzy na roky
Už dlhšie Európska únia tlačí na Belehrad, aby vydal do Haagu bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča, tiež obvineného z mnohých vojnových zločinov. Aj v prípade, že by Srbsko Mladiča nevydalo (posledný termín má 30. apríla), tribunál sa na nevyťaženosť posledné roky sťažovať nemôže. V auguste by sa mal začať proces s niekoľkými bosnianskymi Srbmi za ich účasť na masakri v Srebrenici v roku 1995 a "v zálohe" sú ešte štyria obvinení, najslávnejší z nich bývalý prezident Republiky Srbskej v Bosne Radovan Karadžič. "Súd bez problémov prežije Miloševičovu smrť," povedal pre agentúru Reuters Avril McDonald z právnickej kancelárie T.M.C Asser Institute. "Je tu množstvo ďalších prípadov, ktoré musí riešiť."
Biznis pre mesto
Nie je vylúčené, že Haag poskytne na nejaký čas "útočisko" aj bývalému libérijskému prezidentovi Charlesovi Taylorovi, tentoraz v rámci kompetencií nového súdu, a to Medzinárodného trestného tribunálu (ICC) založeného v roku 2002. Taylor je obvinený z 11 vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti za svoju rolu pri podpore vražedných kománd rebelov v časoch občianskej vojny v Sierra Leone v rokoch 1991 - 2002. Ako uviedla agentúra AP, medzinárodný súd pre Sierru Leone sa mal pôvodne uskutočniť v Libérii, no pre obavy z možných nových konfliktov v prípade držania Taylora v Afrike súd požiadal Bezpečnostnú radu OSN o presunutie procesu práve do Haagu. BR OSN by o tom podľa najnovších informácií mala rozhodnúť na budúci týždeň.
Práve vysoký počet právnych inštitúcií (okrem ICTY a ICC tu sídli aj Medzinárodný súdny dvor), ako aj rastúci počet procesov si mesto nemôže vynachváliť. Medzinárodné organizácie v Haagu sa na zamestnanosti mesta podieľajú minimálne piatimi percentami a šiestimi na jeho hospodárskom raste. Svetoznáme postavenie Haagu chce vedenie mesta využiť ešte viac a minulý rok zaslalo holandskej vláde žiadosť, aby podporila Haag miliardou eur, ktoré by mali ešte posilniť jeho už istú pozíciu "hlavného mesta spravodlivosti".
Často ignorovaný Medzinárodný súdny dvor oslavuje
Prvou známou medzinárodnou právnou inštitúciou v Haagu, ktorú založila po vojne OSN s cieľom riešiť medzinárodné konflikty, je Medzinárodný súdny dvor oslavujúci v týchto dňoch 60. výročie svojho založenia. Vznikol 12. apríla 1946 na základe charty OSN ako jej najvyšší právny orgán. Na rozdiel od trestných tribunálov nerieši zločiny jednotlivcov, ale spory medzi štátmi a nemá ani právomoc posielať do väzenia. Možno práve preto ho členské štáty OSN nie vždy aj vážne brali. Na to včera pri príležitosti výročia založenia inštitúcie poukázal šéf OSN Kofi Annan, ktorý podľa stránky eupolitix vyzval členské štáty vážnejšie brať verdikty súdu.
Medzi najznámejšie prípady nerešpektovania rozhodnutí súdneho dvora patrilo ignorovanie verdiktu súdu Iránom v roku 1980 po rukojemníckej dráme na americkom veľvyslanectve. USA zasa v roku 1986 ignorovali súd, ktorý uznal sťažnosť Nikaraguy, že CIA nelegálne podmínovávala prístavy v konflikte medzi sandinistami a pravicovými kontras. Až v posledných rokoch sa situácia zlepšila. Minulý rok prezident G. W. Bush dal preveriť prípady 51 Mexičanov odsúdených na smrť, u ktorých podľa súdu v Haagu USA porušili Viedenskú konvenciu, keď im nedovolili obrátiť sa na pomoc svojich veľvyslanectiev. Najnovšie sa jeho pozícia bude testovať v spore medzi Srbskom a Bosnou. Tá Belehrad obvinila z genocídy a žiada odškodné za niekoľko miliárd eur.