Aspoň nejaké pozitívum pre Európsku úniu. Po tom, čo sa po francúzskom a holandskom "nie" Európa začala otriasať v základoch, aspoň "navždy neutrálne" Švajčiarsko vystúpilo z dobrovoľne uvalenej izolácie, keď cez víkend väčšina obyvateľov povedala "áno" vstupu do Schengenu. Švajčiarsko nielenže otvorí svoje hranice občanom EÚ (a naopak), ale tiež posilní spoluprácu a výmenu informácií s európskymi policajnými, bezpečnostnými a vyšetrovacími orgánmi. V praxi by občania únie mohli do Švajčiarska cestovať bez pasov zrejme v roku 2008. Ako informovala nemecká televízia n-tv s odvolaním sa na ministerstvo vnútra a spravodlivosti konfederácie, dovtedy by mali byť modernizované informačné systémy a mala by začať fungovať dátová banka Eurodac. V Schengene je momentálne 13 krajín únie, Island a Nórsko, pričom Slovensko by mohlo pristúpiť v roku 2007. Spolu so vstupom do Schengenského priestoru odobrili Švajčiari aj dublinské dohody o jednotnej azylovej politike. Podľa nej nemôžu odmietnutí žiadatelia o azyl žiadať oň v inej zúčastnenej krajine a očakáva sa, že tak celkovo klesne počet azylantov v krajine.
Trpká kampaň
Za priblíženie sa k Európskej únii hlasovalo takmer 55 percent Švajčiarov, 45 percent bolo proti. No aj napriek tejto väčšine mal plebiscit predsa len trochu horkú príchuť. Väčšina kantónov sa totiž vyslovila proti. Ako píšu noviny Südostschwiez, ak by išlo o referendum o ústavnej otázke, hlasovanie by na tom stroskotalo (pomer bol 12:11 v neprospech "áno"). Za vstup sa vyslovovali najmä mestské kantóny, proti boli vidiecke. Z etnického hľadiska prevládli eurooptimisti vo frankofónnych kantónoch, opačne to bolo v taliansky a nemecky hovoriacich regiónoch.
Trpkosť sa dala vycítiť aj z predreferendovej kampane. Tá najmä po neúspešných hlasovaniach o euroústave nabrala zo strany populistických síl antieurópsky rozmer. Pravicovo-populistická Švajčiarska ľudová strana (SVP) radikálneho miliardára Christopha Blochera najprv zozbierala 50 000 podpisov na zorganizovanie referenda a potom spustila mašinériu vyvolávania strachu z prílevu Východeurópanov, ohrozenia neutrality či bezpečnosti. Blocher sa často vyjadroval, ako sa so zbližovaním s úniou zvýši kriminalita, imigrácia a prisťahovalci budú Švajčiarom kradnúť prácu. To, že sa práve dublinským dohovorom počet cudzincov zníži, SVP nepropagovala. Naproti tomu slogan víťazného tábora, v ktorom bola aj vláda, znel: "Nie tomu, aby sa Švajčiarsko stalo ostrovom."
Boj sa iba začal
Miestna tlač sa však tešila veľmi striedmo, nakoniec to predsa bola najmä ich vláda, ktorá sa chcela do Schengenu dostať. "Schengen chcelo skôr Švajčiarsko než únia," povedala agentúre Swissinfo vedúca delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Švajčiarskom Diana Wallisová. Preto ani vyslovenie súhlasu sa v európskych kruhoch nebralo ako prekvapenie. Skutočná skúška Bernu však príde 25. septembra, keď budú Švajčiari hlasovať o rozšírení voľného pohybu osôb, ale aj pracovných síl o novú desiatku krajín únie. Analytici sa zhodujú, že švajčiarske "nie" by malo katastrofálne politické dôsledky nielen v krajine helvétskeho kríža, ale aj únii. EÚ totiž jasne signalizovala, že nedopustí, aby sa s jednotlivými členskými krajinami zaobchádzalo nerovne. Ako píše Neue Zürcher Zeitung, táto kampaň bola iba slabým odvarom toho, čo populisti spustia, ak skutočne pôjde o pracovné miesta, keď bude hroziť platový damping a pod.
"Teraz pôjde o finále," komentovali Berner Zeitung. "Ak by táto cesta 25. septembra stroskotala, ostalo by Švajčiarsko v Európe izolované a hrozil by mu rad diskriminačných opatrení," tvrdí St. Gallen Tagblatt. Frankofónny Le Temps pesimisticky zdôrazňuje, že je "predčasné hovoriť o víťazstve ducha otvorenosti" a talianske La Regione dodáva, že ide iba "o víťazstvo v prvom polčase a zápas sa ešte zďaleka nekončí".
Európska spokojnosť
Aj napriek tomu, že ide iba o prvý krok Bernu, v Bruseli zavládla spokojnosť. V spoločnom písomnom vyhlásení vítali švajčiarsky verdikt eurokomisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattini a komisárka pre vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku Benita Ferrerová-Waldnerová. V nedeľu večer hovorili o obojstranných výhodách v oblasti voľného pohybu osôb, vnútornej bezpečnosti aj azylového práva. Úradujúci predseda Európskej rady, luxemburský minister spravodlivosti Luc Frieden chválil výsledok ako "dobrú správu pre Švajčiarsko aj Európu".
Na druhej strane proces pristúpenia Švajčiarska do Schengenu sa nekončí ani z hľadiska Bruselu. Ešte sa musí vysloviť zodpovedný výbor Európskeho parlamentu a odporúčacie stanovisko sa očakáva aj od členských krajín prostredníctvom Rady EÚ. Jednotlivé štáty sa zatiaľ proti dohode so Švajčiarskom nestavajú, no niektoré, napríklad Švédsko, sa chcú poradiť so svojou parlamentnou komisiou. Už dnes je teda zrejmé, že do dátumu ďalšieho referenda na jeseň ratifikačný proces únia zatiaľ neuzavrie.