Pre Bushovu imigračnú reformu nastáva okamih pravdy. Zákony, o ktorých práve rokuje americký Senát, sa môžu stáť kľúčovými v tomto volebnom roku.
Spor o imigrantov
Republikáni aj demokrati riskujú, že stratia prívržencov pri hľadaní rovnováhy medzi sprísnením ochrany hraníc a rozšírením možností pre nízkokvalifikovaných pracovníkov v USA. Latinskoamerické hlasy však rovnako môžu rozhodnúť voľby nielen na Floride, ale aj v ďalších štátoch únie. Pritom až šesťdesiat percent Američanov je proti prítomnosti ilegálnych imigrantov. Traja zo štyroch Američanov si navyše myslia, že vláda nerobí dosť, aby zastavila ich prílev.
Konzervatívni republikáni chcú posilňovať bezpečnosť hraníc na úkor ilegálnych pracovníkov. Podnikatelia by však radi videli opak. Na ich strane stojí aj prezident George W. Bush, časť republikánov a drvivá väčšina demokratov. Popri prísnejšej kontrole totiž chcú aj zmenu federálneho zákona tak, aby ilegálni pracovníci získali legálny status. Mohli by tak aj naďalej pracovať na pracovných pozíciách s nízkou alebo so žiadnou kvalifikáciou.
Rozdelení republikáni
Republikánsky tábor je v tejto otázke rozdelený. Jedna časť podporuje Bushovu reformu, ktorá by umožnila prisťahovalcom zlegálniť svoj pobyt v USA bez toho, aby sa vrátili domov. Reforma rovnako počíta s udelením oveľa väčšieho počtu pracovných povolení -- tzv. zelených kariet. Druhá skupina republikánov síce podporuje program hosťujúcich pracovníkov, no aby status imigrant získal, musí sa najprv na rok vrátiť domov. Počítalo by sa aj s budovaním hraničných plotov v mestských oblastiach a tvrdším postihom zamestnávateľov zamestnávajúcich ilegálnych imigrantov.
Hoci snemovňa reprezentantov ešte v decembri schválila návrh reformy, ktorý počíta s vybudovaním sedemsto míľ dlhého bezpečnostného oplotenia na hraniciach s Mexikom a ktorý považuje ilegálnu imigráciu za ťažký zločin, senát je zatiaľ naklonený prívržencom reformy. Tí odmietajú, že by zlegálnením ilegálnych pracovníkov išlo o ich amnestiu. Senátny právny výbor dokonca zákon, ktorý pôvodne nepočítal napríklad ani s plánom hosťujúcich pracovníkov, výrazne pozmenil.
Podľa návrhov, ktorý predostrel senátor John McCain so svojím demokratickým kolegom Tedom Kennedym, musia ilegálni prisťahovalci na udelenie povolenia na trvalý pobyt počkať šesť rokov. Následne zaplatia dvetisíc dolárov v pokutách, doplatia spätne všetky dane, podrobia sa bezpečnostnej prehliadke, absolvujú skúšky z občianskej výchovy a angličtiny. Ak všetky tieto podmienky splnia, budú môcť legálne a trvalo zostať v USA. Právny výbor schválil aj plán udelenia víz pre 1,5 milióna pracovníkov v poľnohospodárstve a umožnil im eventuálne žiadať o udelenie trvalého pobytu.
Ilegálni imigranti
-- tvoria až päť percent pracovnej sily
-- až 78 percent z 11 miliónov ilegálnych imigrantov pochádza z latinskoamerických krajín
-- federálne úrady udelia ročne iba 66-tisíc víz pre sezónnych pracovníkov
Zdroj: Pew Hispanic Center
Pojmy v imigračnej reforme
Hosťujúci pracovníci -- takýto status by mali dostať pracovníci, ktorí doteraz ilegálne prekračovali hranice, ale sú v hospodárstve žiadaní. Nový zákon by mal vytvoriť legálny spôsob ich vstupu do krajiny. Amnestia -- označuje sa ním postup, ktorým by sa mal zlegálniť status imigrantov, ktorí sú v krajine ilegálne.
Kriminalizácia -- z ilegálneho prisťahovalectva by sa mal stať podľa niektorých návrhov závažný zločin, na pôde Senátu sa očakáva veľmi emotívna debata.
Zdroj: Los Angeles Times