Európski ministri zahraničných vecí sa v stredu v Bruseli nedohodli na kompromise, ktorý by mal únii priniesť novú finančnú perspektívu už počas budúcotýždňového summitu Európskej rady.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana bola atmosféra na stretnutí "veľmi negatívna a kritická". Britské predsedníctvo EÚ, ktoré hromadí podľa pozorovateľov jeden neúspech za druhým, si zvolalo ministrov, aby si vypočulo výhrady členských štátov EÚ. Jack Straw, britský šéf diplomacie, ale pravdepodobne neočakával, že sa dokument Londýna stretne s takým odporom.
Rozpočet pre Britov?
"Veľká Británia navrhla text, ktorý vyhovuje jej, ale nie spoločnému záujmu Európy," uviedol po príchode na stretnutie španielsky štátny tajomník Alberto Navarro. Španielsko zorganizovalo deň pred konzultáciou stretnutie 17 krajín, ktoré využívajú vo veľkej miere kohézne fondy. Ani jedna z nich nie je spokojná s britským návrhom, podľa ktorého sa objem financií určených na štrukturálne fondy zníži o 10 percent.
"Chápeme predsedníctvo, že chce vyhovieť štátom, ktoré boli v júni proti návrhu rozpočtu, ale nie je to proporcionálne voči nám, ktorí sme boli ochotní dohodu prijať," uviedol po stretnutí Kukan. "Škrty z kohéznych a štrukturálnych fondov sú veľmi vysoké, neprimerané," potvrdil zmenu slovenskej pozície Kukan. Český minister Cyril Svoboda Britov kritizoval za to, že režú tam, kde nekrvácajú oni. Narážal tak na relatívne nízky pokles takzvaného britského rabatu, ktorý má podľa návrhu klesnúť v nasledujúcich 7 rokoch o 8 miliárd eur. Francúzi, ktorí Veľkú Britániu neprestajne vyzývajú, aby sa zodpovedne správala k financovaniu posledného rozšírenia, v stredu navrhli zníženie objemu britského šeku z Bruselu o 14 miliárd.
Tony Blair je dnes vystavený dvojitému tlaku. Jeho vnútrostranícky rival a minister financií Gordon Brown nechce o tom, že by Spojené kráľovstvo stratilo výhodu vybojovanú Margareth Thatcherovou v roku 1984, ani počuť. Ostrovná eurofóbna tlač zase premiéra označuje za kapitulanta a zradcu. Tony Blair, ktorý zablokoval dohodu na júnovom rozpočte, dnes bojuje o záchranu reputácie britského predsedníctva únie, ktoré pozorovatelia v Bruseli a Štrasburgu považujú za najkatastrofickejšie za posledných 30 rokov. "Britské predsedníctvo je totálnym zlyhaním," uviedol počas vystúpenia konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu Vitautas Landsbergis. Okrem členských krajín EÚ vystupujú proti britskému návrhu rozpočtu aj európske inštitúcie. Európsky parlament ho považuje za "delenie Európy na dve časti" a Londýnu vyčíta, že chce Európu pripraviť o rozmer "solidarity". Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso považuje návrh za neprijateľný a počas schôdzky ministrov zahraničných vecí vyzval Spojené kráľovstvo, aby pripravilo nový návrh. Jack Straw zatiaľ úplné prepracovanie dokumentu odmieta a prisľúbil, že začiatkom budúceho týždňa predstaví Londýn zlepšovacie návrhy.
Slovenské očakávania
Medzi tie patrí dôležitá otázka DPH, ktorú by Slovensko rado videlo započítanú do štrukturálnych fondov. V prípade, že ju Británia akceptuje, získa podľa slovenských diplomatov Bratislava viac "čistých peňazí" z rozpočtu EÚ ako navrhol predchádzajúci, luxemburský návrh.
Slovenskí diplomati budú v nasledujúcich ôsmich dňoch ostávajúcich do kľúčového summitu Európskej rady presadzovať aj predĺženie času na čerpanie štrukturálnych fondov z dvoch na tri roky po odsúhlasení financovania. Medzi posledné slovenské požiadavky na nový rozpočet patrí otázka odstávky dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: "Znovu som prezentoval našu požiadavku na zvýšenie finančných prostriedkov na odstavenie Jaslovských Bohuníc tak, ako to už schválil Európsky parlament, teda z 237 miliónov na 400 miliónov eur, pretože ide o unikátne odstavenie v dvoch krokoch," potvrdil Kukan.
Od budapeštianskeho nadšenia k miernemu optimizmu
Kukan však ostáva napriek kritickej atmosfére mierne optimistický a pripomenul, že "záujem na dosiahnutí dohody počas britského predsedníctva vyjadrili počas stretnutia všetci". Šéf slovenskej diplomacie zároveň odmietol myšlienku, že by Slovensko spočiatku reagovalo na britský návrh príliš optimisticky a dnes by bol premiér Dzurinda prinútený zaujať kritickejší postoj. Ten musel -- po tom, ako ho európske médiá po stretnutí V4 v Budapešti s Tonym Blairom označili za britského spojenca -- vysvetľovať, že škrty navrhnuté Londýnom sa mu zdajú predsa len príliš veľké.