Európski lídri sa na júnovom summite v Bruseli dohodli, že dajú európskej ústave viac času. Dôvodom ich rozhodnutia boli neúspešné referendá vo Francúzsku a v Holandsku. Krajiny, ktoré plebiscity plánovali, ich odložili, okrem Luxemburska, kde o euroústave budú občania rozhodovať túto nedeľu.
Hlasovanie za ústavu by bolo signálom, že európska ústava je živá, povedal luxemburský premiér Jean-Claude Juncker pre BBC. Premiér si uvedomuje, že jeho krajina so 465 000 obyvateľmi je malým členom únie, ako však dodal "vplyvným členom". "Ak však krajina povie nie, potom to podľa mojich kolegov v Európskej komisii bude jasným znamením, že ústava je mŕtva," adresoval varovanie luxemburským voličom. Znamená to, že Luxembursko ústavu oživí, alebo ju definitívne pochová.
Prieskumy verejnej mienky spred mesiaca naznačili, že sily medzi odporcami a stúpencami euroústavy sa vyrovnali. Až 45 percent opýtaných nebolo ochotných podporiť zmluvu. Podpora verejnosti ústave po dvoch neúspešných referendách klesla zo 75 percent na 55. Niektorí analytici však upozorňujú, že tábor odporcov naberá na sile. Prieskumy sa podľa luxemburskej legislatívy nesmú uverejňovať mesiac pred termínom hlasovania a tak jeho výsledok bude prekvapením.
Referendum vzbudzuje záujem tak európskych politikov a diplomatov, ako aj euroskeptikov. V sobotu bol hlavným hosťom verejného mítingu francúzsky socialista a odporca ústavy Henri Emmanuelli spolu s francúzskym antiglobalistom José Bovém. Francúzsky europoslanec Daniel-Cohn Bendit a bývalý šéf Európskej komisie Jacques Santer sa zasa zapojili do kampane za euroústavu. Proti ústave brojí najmä ľavicová opozícia, ktorá označuje euroústavu za antidemokratickú, antisociálnu a militaristickú. "Výrazné nie by mohlo naštartovať potrebnú diskusiu o našom budúcom smerovaní," povedal ľavičiar Andre Hoffman z výboru Nie ústave pre agentúru Reuters. Proti ústave je aj pravicová strana ADR a to najmä pre neochotu únie začať prístupové rokovania s Tureckom.
V stávke je nielen osud euroústavy, ale aj samotného luxemburského premiéra. Juncker totiž pohrozil, že v prípade neúspechu odstúpi. Podľa komentátora rádia RTL Marca Linstera citovaného agentúrou Reuters hrozba Junckera, že odstúpi by mohla odstrašiť voličov od hlasovania proti ústave. "Som jediný premiér v Európe, ktorý sa môže pochváliť, že sa každý deň cestou do práce rozpráva s občanmi," s obľubou hovorí Juncker. Jeho popularita však nie je neotrasiteľná. "Čoraz viac ľudí v ňom vidí arogantného namyslenca. Trasie sa kvôli poctám v Európe a na domáce problémy pozerá zhora," tvrdí redaktor jednej z luxemburských rozhlasových staníc.
Niektorí pozorovatelia naozaj vidia za rozhodnutím Junckera usporiadať referendum v plánovanom termíne snahu o získanie uznania v Európskej únii. Hoci sa luxemburské predsedníctvo začalo úspešne, spomínať sa zrejme bude len na jeho jediný a posledný neúspech pri rokovaniach o rozpočte pre úniu na roky 2007 až 2013. Pod vedením Luxemburska sa v marci po náročných rokovaniach podarilo dosiahnuť dohodu o reforme Paktu stability a rastu. Úspech slávilo aj pri rokovaniach o štatúte europoslancov. Prispelo k dohode členských štátov zdvojnásobiť do roku 2015 rozvojovú pomoc, dohode s Ruskom o vytvorení štyroch spoločných priestorov spolupráce či záväzkoch oživiť lisabonskú stratégiu. Potom však prišli dve neúspešné referendá o európskej ústave a predsedníctvo vyvrcholilo sporom o životne dôležitý rozpočet.
Ratifikačný proces európskej ústavy
Euroústavu odmietli:
Francúzsko v referende 29. mája 2005
Holandsko v referende 1. júna 2005
Ratifikovali:
Litva v parlamente 11. novembra 2004
Maďarsko v parlamente 20. decembra 2004
Slovinsko v parlamente 1. februára 2005
Španielsko v referende 20. februára 2005
Taliansko v parlamente 6. apríla 2005
Grécko v parlamente 18. apríla 2005
Slovensko v parlamente 11. mája 2005
Rakúsko v parlamente 25. mája 2005
Nemecko v parlamente 12. a 27. mája 2005
Lotyšsko v parlamente 2. júna 2005
Cyprus v parlamente 30. júna 2005
Malta v parlamente 6. júla 2005
Ešte nerozhodli:
Luxembursko referendum 10. júla
Dánsko, Česká republika, Británia, Portugalsko, Írsko a Poľsko referendá odložili
Fínsko a Švédsko ratifikáciu v parlamente odložili
Belgicko plánuje ratifikáciu v parlamente v lete a Estónsko na jeseň tohto roku