Americký prezident George Bush včera vo Washingtone vyzval Iračanov, aby prekonali politické a náboženské rozdiely a vytvorili vládu národnej jednoty. Ak sa to nepodarí, riskuje Irak podľa Busha "skĺznutie späť k tyranii". "Kompromis, zhoda a podiel sa na moci je jedinou cestou k národnej jednote a trvalej demokracii," povedal Bush v prejave ku Dňu padlých vo vojnách.
Nezmenená polika
Od decembra sa Bush snaží vysvetľovať verejnosti v sérii prejavov situáciu v Iraku, aby zastavil pokles svojej popularity. Kým pred týždňom podľa agentúry AP-Ipsos podporovalo jeho irackú politiku 41 percent ľudí, tento týždeň je to iba 39 percent Američanov. Bush pozornil, že misia v Iraku sa nesmie stať predmetom dohadovania sa medzi politickými stranami, a varoval pred "nezodpovednou debatou" v kampani, ktorá bude predchádzať jesenným voľbám do Kongresu.
Výzva donorom
Prezident ďalej povedal, že menšinoví sunniti, ktorí sa zriekli násilia a zapojili sa do politického procesu, teraz vidia výhody pokojného postupu. Dodal, že úspešné demokratické spoločnosti ochraňujú práva menšín proti tyranii väčšiny. Podľa agentúr ide o narážku na očakávané výsledky irackých parlamentných volieb, v ktorých podľa odhadov s najväčšou pravdepodobnosťou zvíťazia šíitské strany. Bush ďalej vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odpísalo Iraku dlhy, ktoré vznikli počas režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna. Zároveň vyzval zahraničných darcov, aby dodržali sľuby a poslali pomoc na obnovu krajiny. Krátko po ukončení invázie do Iraku jednotlivé štáty a organizácie prisľúbili vyše 13 miliárd dolárov. V mnohých prípadoch zostalo pri sľuboch pomoci kvôli obavám z násilia, ktoré Irak každý deň sužuje.
Oveľa vyššie výdavky
Náklady na vojnu v Iraku môžu vzrásť až na dva bilióny dolárov. Teda vysoko nad pôvodné prepočty Bieleho domu. Vyplynulo to zo štúdie, ktorá zahŕňa aj výdavky na liečenie amerických vojakov, ktorí sa z Iraku vracajú zranení a s trvalými zdravotnými následkami. Dokument vypracovali autori - ekonómovia Joseph E. Stiglitz z Kolumbijskej univerzity a Linda Bilmesová z Harvardovej univerzity. Výpočet ráta s výdavkami na 16-tisíc ranených, z ktorých pätina sa údajne do USA vracia z ťažkým zranením mozgu alebo chrbtice. Hovorkyňa Pentagónu Roseann Lynchová povedala, že iracká vojna zatiaľ stála USA 173 miliárd dolárov. Autori štúdie uvádzajú, že americkí daňoví poplatníci budú s výdavkami na zásah v Iraku zápasiť ešte dlho po jeho skončení. "I keď sme zvolili umiernený prístup, prekvapilo nás, aké vysoké tieto náklady sú," uvádzajú autori.
Pokles počtu vojakov
Bývalý riaditeľ Úradu pre riadenie a rozpočet americkej vlády Mitch Daniels pred vojnou inváziu charakterizoval ako akciu, ktorú si USA môžu z finančného hľadiska dovoliť. Odhady vtedajšieho ekonomického poradcu Bieleho domu Lawrencea Lindseyho, ktorý náklady na vojnu odhadol na 200 miliárd dolárov, považoval za prehnané. Do týchto kalkulácií nezarátali výdavky na nábor nových vojakov, spomalené tempo amerického hospodárstva, účty za liečenie ranených, výdavky na vojnových veteránov ani zvýšené ceny ropy. Stiglitz a Bilmesová s týmito výdavkami počítali. Citujú z armádnych štatistík, z ktorých vyplýva, že u 30 percent vojakov sa do štyroch mesiacov po návrate z Iraku objavili mentálne problémy. Ich štúdia predpokladá, že americkí vojaci budú v Iraku do roku 2010 a ich počet bude každoročne klesať. Počet amerických vojakov na tento rok odhadujú na 136-tisíc. V súčasnosti majú USA 153-tisíc vojakov v Iraku. Stiglitz dostal v roku 2001 Nobelovu cenu za ekonómiu. V minulosti pôsobil ako poradca prezidenta Billa Clintona a ako ekonóm Svetovej banky.