Na Ukrajinu môžeme aj naďalej cestovať bez vybavovania víz. Náš východný sused zaviedol s platnosťou od 1. septembra pre krajiny EÚ a Švajčiarsko už stály bezvízový styk namiesto dočasného štvormesačného skúšobného opatrenia, ktoré platilo od začiatku mája do konca augusta. Kyjev ešte počas leta zrušil vízovú povinnosť aj pre USA, Kanadu a Japonsko.
Bezprecedentné jednostranné rozhodnutie ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka na návrh ministra zahraničných vecí Borysa Tarasjuka otvorilo Ukrajinu voči Európe a iným západným štátom. Na Ukrajinu nie sú potrebné víza v prípade pobytu na jej území do 90 dní a tranzitu. Po oranžovej revolúcii zároveň výrazne stúpol v zahraničí záujem o ďalší vývoj v tejto stále pomerne málo známej krajine.
Zrušenie vízového režimu je však len jedným z mála konkrétnych činov k zblíženiu Ukrajiny najmä s EÚ, kam by sa chcela v budúcnosti pripojiť. Nové vedenie v Kyjeve zároveň očakáva ústretové kroky druhej strany s cieľom zmiernenia vízovej procedúry alebo jej zrušenia pre určité skupiny ukrajinských občanov pri cestách do štátov únie.
Rokovania s Bruselom o tejto otázke sa majú začať v októbri v rámci trojročného akčného plánu Ukrajiny a EÚ do roku 2007, keď uplynie ich desaťročná dohoda o partnerstve a spolupráci. Ukrajincom sa pritom nepáči, že nedostali prísľub aspoň perspektívy možného členstva či uzavretia asociačnej dohody a že EÚ dáva prednosť politike susedstva.
"Máme záujem o to, aby sa Ukrajina viac priblížila k EÚ. Oceňujeme zmeny po oranžovej revolúcii a veríme, že naša skúsenosť pomôže rozvoju dvojstranných vzťahov," vyslovil sa veľvyslanec SR na Ukrajine Urban Rusnák v miestnom televíznom kanáli 5. Slovensko už predĺžilo vydávanie bezplatných víz Ukrajincom do 1. júla 2006, s čím začalo hneď po dočasnom pozastavení vízového režimu zo strany Ukrajiny.
"Napriek proeurópskej rétorike Ukrajinci zatiaľ nie sú pripravení žiť podľa európskych noriem. Čoraz viac ich chce pripojenie k EÚ, ale to neznamená, že prijímajú európsky systém hodnôt," upozornil na protiklady domáci politológ Oles Donij. Prieskumy to len dlhodobo potvrdzujú, keď polovicu krajiny to ťahá na západ a druhú polovicu (prevažne ruskojazyčnú) na východ. Podľa zistenia Ukrajinského centra Razumkova a Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie za vstup do EÚ je 52 percent a proti 30 percent obyvateľov. V prípade členstva v NATO je tento pomer zhruba obrátený.
Najviac však zaráža to, že väčšina populácie je zároveň aj za členstvo Ukrajiny v postsovietskom Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) a v rámci neho aj v Jednotnom ekonomickom priestranstve (JEP) s dominanciou Ruska. Teda v spoločnosti nedemokratických krajín a autokratov, hoci ani Ukrajina ešte nie je plne demokratickým štátom.
Pri týchto rozporoch potom ani neprekvapuje, že aj nové vedenie Ukrajiny vlastne pokračuje v lavírovaní medzi Európou a Ruskom. Táto západno-východná orientácia je spôsobom udržania vnútorne rozdeleného štátu pokope a zároveň prejavom nerozhodnosti i obáv. Orientáciu iba na Európu neprijme východ a juh, na Rusko zasa západ a centrum Ukrajiny. Pri zahmlených perspektívach členstva v EÚ by mohlo byť zameranie iba na ňu možno viac škodlivé ako osožné. Rozdvojená zahraničná politika tak pokračuje.