Zrejme najbohatší člen novej českej vlády, Karel Schwarzenberg, prenechal starostlivosť o rodinný majetok na svojho syna. Podľa rakúskeho týždenníka Format bude 39-ročný Jan Schwarzenberg dohliadať na majetok, ktorého hodnota sa odhaduje na 400 miliónov eur (takmer 14 miliárd korún). "Všetky úlohy, ktoré sa týkajú rodinného alebo môjho súkromného majetku, som prenechal rodinnej nadácii, predovšetkým môjmu synovi," vysvetlil Schwarzenberg.
Urodzený pôvod
Nový minister zahraničných vecí a tiež senátor pochádza zo šľachtického rodu Schwarzenbergov. Je najstarším synom Karola, šiesteho kniežaťa Schwarzenberga a jeho manželky Antónie, princeznej z Fürstenbergu. Priatelia mu hovoria jednoducho "Kari".
Narodil sa v roku 1937 v Prahe. Detstvo prežil okrem Prahy aj na Orlíku a v Čimeliciach. V roku 1948 musel s rodičmi ujsť z Československa, kde vtedy rodina vlastnila 11 zámkov a 30-tisíc hektárov pôdy.
Na začiatku 60. rokov si ho adoptoval jeho rakúsky strýc Henrich, ktorý ho podporoval počas štúdií práva vo Viedni a v Grazi a lesníctva v Mníchove. Po jeho smrti musel Karel štúdia ukončiť, aby sa mohol venovať správe rodinného majetku.
Domov sa vrátil až počas búrlivých udalostí - pádu totalitného režimu v roku 1989. Roky predtým sa však zo zahraničia aktívne zasadzoval o návrat demokracie do Československa. V rodinnom sídle v Bavorsku spolu s doktorom Vilémom Prečanom umiestnili na podporu československého disentu tzv. Československé dokumentačné centrum. Bol to akýsi archív literárnych diel, ktoré boli v tom čase v Československu zakázané.
V polovici 80. rokov ho zvolili za predsedu Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva. Neskôr pracoval ako kancelár prezidenta Václava Havla, z Hradu odišiel pred zvolením Václav Klausa. Dodnes pôsobí v mnohých nadáciách, komisiách a spolkoch. Sám však často ako svoje povolanie uvádza lesník alebo hostinský. Tiež vlastní týždenník Respekt. Samotní redaktori však tvrdia, že pri písaní článkov "majú úplne voľnú ruku".
Prezident verzus knieža
Swarzenberg patrí medzi najviac spomínaných ministrov novej českej vlády. Postaral sa o to najmä prezident Klaus. Podľa neho "taký významný post nemá zastávať človek, ktorý prežil väčšinu života v Rakúsku". Prezident si myslí, že by "vo vzájomných vzťahoch nezastával čisto české stanovisko". Na mysli mal zrejme otázku jadrovej elektrárne Temelín a jej zastavenie, čo rakúska strana Česku intenzívne pripomína. Tieto apatie voči novému ministrovi sa však môžu dať vysvetliť aj inak. Zaujímavá je úvaha Jiřího X. Doležala, reportéra Reflexu: "Na rozdiel od Václava Klausa kniežaťa Schwarzenberga poznajú aj mimo územia Českej kotliny. Desať kilometrov západne od Ašu naozaj nikto, okrem politických komentátorov, meno Klaus nikdy nepočul. Zato meno Schwarzenberg je súčasťou aj nemeckej histórie a ak toto meno niekto desať kilometrov západne od Ašu nepozná, je jednoducho blbý."
Napriek tomu, že majetok šľachtickej rodiny v Česku, Rakúsku a Nemecku dosahuje niekoľko sto miliónov eur, ich disponibilná hotovosť je však skromná. Lesný závod im ročne vynesie približne milión eur, tie však investujú do údržby zámkov. Len starostlivosť o zámok Murau v Rakúsku vyjde za rok približne na 100-tisíc eur. "To súhlasí, nemáme hotovosť, ale na jedno či dve pivká sa vždy nájde," vtipkuje syn Jan.