Čierne šípky na stenách a nápisy "bezpečnostná miestnosť" sú jediným dôvodom, prečo do zábavného centra v Ben Gurionovej ulici občas prídu ľudia. Stredisko je totiž zavreté, tak, ako väčšina obchodov v meste. Pri pultoch a kaviarenských stolíkoch sedí len niekoľko izraelských vojakov, ktorí sa rozprávajú po rusky. V nádobách v opustenom cukrárskom pulte sa kazí zmrzlina, atrakcie pre deti sú prekryté látkou.
"Poplachov je veľa, ale ľudia už kvôli nim toľko nepanikária," hovorí mladík Avi, ktorý pri kryte posedáva so svojou priateľkou. V bunkri ľudia nesedia, radšej len postávajú v nádeji, že poplach sa čoskoro skončí. Hovoria o politike a obetiach v mestách ďalej na severe. Steny krytu sú vyzdobené čiernobielymi karikatúrami z internetu a nechýbajú národné vlajočky rozvešané na obyčajnej šnúre.
Od chvíle, keď je vyhlásený poplach, do dopadnutia rakety uplynie maximálne jedna minúta. Preto sú ľudia radšej doma a využívajú súkromné kryty, ako im radí aj armáda. "Vyzerá to ako normálna miestnosť, ale naozaj len na prvý pohľad," ukazuje svoju opevnenú izbu 45-ročná Ráchel. Miestnosť na prízemí má na dverách schvaľovaciu značku od izraelskej armády. Dve postele s kvetovanými obliečkami, lampičky a obrázky na stenách budia dojem udržiavanej hotelovej izby. Keď však odhrnie zelenú záclonu, nevojde do izby žiadne svetlo. Nerozbitné okno je podľa vojenských predpisov zadebnené silným plátom z ocele. Vonkajšiu stenu tvorí 25-centimetrová vrstva betónu, silné dvere sú z ocele.
"Opevnené izby neodolajú priamemu zásahu, ale ochránia obyvateľov pred šrapnelmi," hovorí technik Nathan Hilu, ktorého citoval denník Haarec. Tieto miestnosti má dnes asi štvrtina všetkých domov v Izraeli. Povinne ich majú všetky, ktoré postavili po prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991, keď krajinu vrátane Haify bombardoval Irak. "Môj syn tam aj spí," hovorí Ráchel.
Do ešte lepšie vybavenej miestnosti v podzemí sa presunulo aj vedenie ropných rafinérií, ktoré stoja pri prístave. Z Haify robia strategicky dôležité mesto Izraela a tiež lákavý terč pre Hizballáh. Radikálne hnutie pohrozilo, že chce poslať iránske rakety Fadžr (Ranná modlitba) práve na petrochemické závody.
Zatiaľ čo niektorí v panike utekajú, iní nevenujú poplachom takmer žiadnu pozornosť. "Ja som fatalista," hovorí Jaakov Zeev, ktorý za stúpajúceho a klesajúceho zvuku sirény pokojne platí taxikárovi. Vyhlásení flegmatici sú aj arabskí obchodníci. Stánky s rýchlym občerstvením mali vraj zatiaľ vždy otvorené.