Kontroverzný kandidát na post amerického veľvyslanca pri OSN John Bolton sa už tento týždeň dozvie, či sa posunie bližšie k novému zamestnaniu, alebo si bude musieť baliť kufre. A hoci vypočúvanie zákonodarcami v rámci jeho nominácie miestami skôr pripomínalo škandalózny súdny proces, dôveru republikánov si zrejme udrží. Tak si to aspoň myslí šéf senátneho zahraničného výboru Richard Lugar s tým, že po štvrtku bude jeho osud v rukách celého Senátu.
Mnohí si najprv mysleli, že proces schvaľovania sa skôr obmedzí na jeho jastrabie názory, militantné postoje v medzinárodnej politike a v neposlednom rade kritiku svetovej organizácie, keďže sa, paradoxne, uchádza práve o najvyšší americký post v nej. No ukázalo sa, že toho je viac. Oveľa viac. Všetko zašlo tak ďaleko, že oba tábory - jeho odporcov a tých, ktorí ho v tejto funkcii dokážu zniesť, sa zhodujú iba v jednom: Bolton by sa už konečne mal prestať správať ako slon v porceláne.
Obvinenia Boltona
Obvinenia a vyšetrovania Boltona spadajú do týchto kategórií: ide o zlé zaobchádzanie s podriadenými a kolegami, manipuláciu spravodajských informácií na naplnenie svojich ideologických cieľov a možnosť, že v týchto otázkach senátorom klamal. A potom je tu už spomínaná nekompromisná kritika OSN. Tiež je zaujímavé aj jeho priznanie, že chcel získať detaily o komunikácii amerických predstaviteľov v záznamoch supertajnej Národnej bezpečnostnej agentúry. Počas prvej Bushovej administratívy bol mužom číslo jeden pre nešírenie zbraní hromadného ničenia a bezpečnostnú politiku rezortu zahraničia. Demokratov teda zaujímajú aj dokumenty, v ktorých Bolton tvrdošijne presadzuje, že Kuba a Sudán vyvíjajú zbrane hromadného ničenia.
Problémy s CIA
Práve Kuba bola jedným z hlavných dôvodov Boltonovej snahy v roku 2002 na odstránenie vysokopostaveného analytika Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Vyše dva roky pritom Bushova vláda čelí obvineniam, že využívala politický tlak na manipulovanie spravodajských informácií. Bola to, samozrejme, neslávna otázka irackých zbraní hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli. Nakoniec sa vláda očistila a všetko sa zvalilo na CIA, ktorej riaditeľa Georgea Teneta to stálo stoličku.
Ako sa však ukazuje, práve Boltonov príklad dáva kritikom do rúk najlepšie argumenty. Alan Foley, bývalý riaditeľ centra CIA pre nešírenie zbraní, tvrdil, že jeho spory s Boltonom sa čoraz viac stupňovali, ale v jeho branži to nebolo nič zvláštne. "Aj v Pentagóne bolo zopár chlapíkov, s ktorými sa zle rokovalo," citoval jeho slová New York Times. Boltonovi sa nepáčili Foleyho závery o Kube. Bývalý zástupca riaditeľa CIA Jami Miscik si však myslí, že Bolton predsa vyčnieval: mal totiž neustále problémy s analýzami agentúry o Kube, Sýrii a podobne.
Bývalý zastupujúci riaditeľ tajnej služby John McLaughlin potvrdil, že Bolton chcel po politickej linke dosiahnuť prepustenie analytika. "Podriadený za mnou prišiel a povedal, že Bolton chce transfer jedného zo zamestnancov, zamietol som to," citoval prepis z rokovania výboru Washington Post. Dodal, že nikdy predtým nemal osobnú skúsenosť s takýmto zásahom zo strany politika. "Nie je to iba o správaní niekoľkých ľudí, ide o kultúru, ktorá im dovoľuje naďalej manipulovať so spravodajskými detailmi, aby sledovali svoju politickú agendu," znie v Herald Tribune kritika bývalého šéfa Národnej bezpečnostnej rady Roberta Hutchingsa.
Spory s kolegami, kritika OSN
No najokatejšie obvinenia zrejme boli od texaskej ženy, Melody Townselovej, ktorá opisovala Boltonove stavy zúrivosti pri obchodnom spore pred 11 rokmi. Townselová v liste výboru napísala, že Bolton ju naháňal po chodbách moskovského hotela, hádzal po nej veci a ohováral ju pred obchodnými partnermi. "Jeho správanie v roku 1994 bolo nielen neodpustiteľné, bolo patologické," tvrdí.
Sám Bolton priznal, že niekedy so svojimi kolegami a podriadenými nezaobchádzal príliš v rukavičkách.
Odkedy sa venuje medzinárodnej politike sa navyše nikdy nezmieril s fungovaním OSN. V roku 1999 napísal, že Annanovo tvrdenie o nutnosti súhlasu BR OSN pri použití vojenskej sily blokuje americké záujmy. Keď Spojené štáty nezískali súhlas na intervenciu v Iraku, povedal, že Washington by už do kasy OSN nemal zaplatiť ani cent. "Sekretariát OSN v New Yorku má 38 poschodí. Ak by ste 10 ubrali, nepoznali by ste zmenu," vyhlásil pred vyše desiatimi rokmi.
O tom, či kontroverzný hlas už prvej administratívy prezidenta Georgea W. Busha, zaznie priamo v OSN sa rozhodne v najbližšom čase. Republikáni tvrdia, že hlasovaním vo výbore prejde presne po straníckej línii, ale prejde (hoci sa už vyskytla aj kritika z republikánskych radov). Rovnaká situácia sa môže opakovať aj v celom zákonodarnom zbore. Otázne je, za ako legitímny bude v tomto hlasovaní považovať svoj mandát samotný Bolton a či aspoň zmierni svoje výstredné správanie.