Kedysi si Šamiľ Basajev (40) hovoril povstalecký bojovník za nezávislú Ičkeriju. Tak Čečensko nazýva. Za vyše desať rokov sa postaral o desiatky teroristických útokov na ruské ciele. Dnes si už hrdo hovorí terorista a triumfálne sa vracia do samozvanej čečenskej vlády. Na post vicepremiéra.
Vojnový stav
Pred mesiacom sa v interview, ktoré odvysielala americká stanica ABC, sám nazval banditom a teroristom. Basajev sa vôbec netají tým, že rukojemnícku drámu v beslanskej škole minulý rok v septembri, pri ktorej zomrelo 330 ľudí, z toho polovica detí, zosnoval a riadil. So zdôvodnením, aby už nezomierali čečenské deti.
Svätú vojnu, gazavat, vyhlásil Rusku už dávno. "Cieľom je pokora Ruska na každom kroku," hlása. Hoci sporné interview odvysielala americká stanica ABC, ani Washington Basajeva nepovažuje za neškodného dobrodruha. "Tento muž pácha alebo je značné riziko, že bude páchať teroristické činy namierené proti americkým záujmom," upozornil pred dvoma rokmi vtedajší šéf americkej diplomacie Collin Powell. Aj BR OSN zaradila Basajeva na zoznam teroristov a rozhodla o zmrazení jeho účtov v zahraničí. A tých nie je málo. Až 72 bánk a 2 500 spoločností bolo podľa zistení bezpečnostných orgánov Ruska po 11. septembri v rukách čečenských teroristov.
Čo teda viedlo terajšieho prezidenta Abdula-Chalima Sadulajeva, aby si ho vybral za svojho zástupcu? Z jeho rozhodnutia vyplýva, že sa krajina stále nachádza vo vojnovom stave s federáciou (teda aj od skončenia druhej čečenskej vojny). Podľa analytikov sa Basajevov comeback do vlády dal očakávať, najmä po tom, čo Moskva v marci zabila Sadulajevovho predchodcu Aslana Maschadova.
To, že pôjde o významné postavenie takmer sa rovnajúce úradujúcemu premiérovi (čečenská ústava nepozná samostatné postavenie premiéra a prezidenta, je ním jeden človek - Sadulajev), napovedá rozsah právomocí, najmä v silových štruktúrach. Basajev nemal takéto právomoci, ani keď vstupoval do vlády v roku 1998. Pritom už vtedy ho Moskva kvôli útoku na Buďonovsk (1995) považovala za teroristu číslo 1. O štyri roky neskôr musel vtedajší prezident Maschadov tiež priznať, že pre radikalizujúce sa názory nemôže Basajev zostať vo vláde.
Pomohol mu Jeľcin
Basajev, vlastným menom Abdalláh Šamiľ Abú-Idris, sa spočiatku, ešte začiatkom 90. rokov, živil pašovaním počítačov. S bratom Širváním si zarábali aj ako výpalníci v ruských mestách. "Už v roku 1993 obaja ovládli takmer celú abcházsku pašerácku cestu. Pomocou vrtuľníkov prevážali drogy nakúpené v Pakistane a dopravovali ich cez Vedeno do prístavu v Suchumi, kde ich nakladali na turecké lode. Za získané peniaze nakupovali muníciu, ktorú obstarávala turecká tajná služba," tvrdí Yossef Bodanski, špeciálny konzultant pre medzinárodný terorizmus vo Freemanovom centre pre strategické štúdie.
Basajevova hviezda však vyšla, paradoxne, spoza chrbta bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Po protigorbačovskom puči v roku 1991 sa Basajev prekvapivo postavil na jeho stranu. Pri obrane ruského Bieleho domu (sídla vlády) si ho všimol vtedajší prezident Džochar Dudajev a z poľnohospodárskeho inžiniera sa stal veliteľ špeciálnej jednotky.
Chladnokrvný Basajev sa hodil aj na úlohu ministra obrany Konfederácie horských národov Kaukazu. Tú prinútil, aby Abcházcom vo vojne proti gruzínskej vláde pomohla. "Rozhodli celú vojnu. Gruzínci nedokázali Basajevovej ofenzíve čeliť ani týždeň," povedal o stočlennej "oslobodzovacej jednotke" na čele s Basajevom jeden z abcházskych veliteľov. Jeho povstalci pri tom vyrabovali gruzínske domy a obyvateľov pozabíjali.
Tréning pri počítači
Najradšej relaxuje pri amerických akčných filmoch alebo počítačových hrách, najmä ak simulujú útok na Kremeľ. Už pred začiatkom prvej čečenskej vojny (1994-1996) mal na svojom konte útoky na ruské civilné ciele. Známym bol únos lietadla TU-154 so 169 cestujúcimi na palube na letisku Mineraľnije vody v roku 1991.
Námetom na akčný film mohla byť aj rukojemnícka dráma v Buďonovsku v roku 1995, kde sa na niekoľko dní zabarikádoval v nemocnici plnej pacientov, dokonca novorodeniatok. Repertoár doplnili nočné atentáty na nič netušiacich Moskovčanov v roku 1999, s vyše tristo mŕtvymi. Pred tromi rokmi to zas bolo divadlo na Dubrovke či niekoľko atentátov priamo v Čečensku, s vyše sto mŕtvymi. "To bola len maličká časť našej kampane. Ak Boh dá, tento víchor bude zúriť všade," okomentoval vtedy útoky.
Basajev na túto svoju formulku nezabudol dodnes. Ruská tajná služba vie o niekoľkých akciách, ktoré čečenskí teroristi pripravujú. "Vieme, že mimo územia Ruska je 80 šahídov, ktorí sú pripravení dostať sa do Ruska a spáchať teroristické útoky," priznal šéf ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) Nikolaj Patrušev. A to aj napriek tomu, že krátko po smrti Maschadova vyzvala Rada ozbrojených síl ČRI zdržať sa akýchkoľvek násilných akcií proti Rusku.
Výňatok z rozhodnutia prezidenta
V mene Alaha milostivého a milosrdného!
Na základe článku 73 (body 2, 3) Ústavy Čečenskej republiky Ičkerija (ČRI) a zákonov ČRI O vláde Čečenskej republiky Ičkerija, O vojnovom stave, (...) za účelom zefektívnenia práce vlády ČRI v podmienkach vojnového stavu, zavedeného na území krajiny v súvislosti s agresiou Ruskej federácie proti ČRI na jeseň 1999, rozhodujem:
I. Potvrdiť vládu ČRI nasledovne:
Premiér - Sadulajev Abdul-Chalim,
Vicepremiér - Basajev Šamiľ,
Riaditeľ národnej bezpečnosti - Umarov Dokka,
Minister zahraničných vecí - Sulumchadžiev Apti,
Minister pre informácie a tlač - Udugov Movladi,
Minister vzdelania a vedy - Chusajnov Abdul-Vachab,
Minister zdravotníctva - Chanbiev Umar,
Minister sociálnej starostlivosti - Bisultanov Apti.
II. Poveriť vicepremiéra Šamiľa Basajeva dohľadom nad ministerstvami patriacimi pod silový blok (Služba národnej bezpečnosti, Antiteroristické centrum, ministerstvo vnútra)...
Prezident Čečenskej republiky Ičkerija
Abdul-Chalim Sadulajev
23. 8. 2005