Kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Túto starú pravdu si zrejme uvedomil i český premiér a predseda sociálnodemokratickej strany Jiří Paroubek, ktorý v sobotu večer v emotívne ladenom vystúpení naznačil podanie súdnej žaloby proti výsledkom volieb. Bol taký rozrušený, že v zhone sa pritom omylom odvolával nie na volebný zákon, ale na vyhlášku o vykurovaní a vode.
Paroubek to nezvláda
V nedeľu sa verejnosti ukázal o poznanie miernejší a verejne už uvažoval o odchode ČSSD do opozície, čím nepriamo akceptoval voličský rezultát. Ešte niekoľko hodín predtým vysvetľoval, že víťazom -- občianskym demokratom -- ani nezablahoželá, ani nepodá ruku, pretože "víťazstvo nedosiahli čestnými spôsobmi". Vyčítal im zastrašovanie ľudí s inými názormi, siahnutie po násilí, ohováranie i manipuláciu.
Svoje dostali aj novinári, keď predseda vlády menovite uviedol tých, o ktorých sa domnieva, že pracovali "v žolde ODS". Obsah jeho narýchlo pripraveného prejavu bol apelatívny do tej miery, že prezidenta republiky Václava Klausa prinútil k okamžitej negatívnej reakcii prostredníctvom televíznych obrazoviek v sobotu neskoro večer.
Premiérovo vystúpenie pobúrilo aj špičky ODS. Jan Zahradil, europoslanec za ODS, ho dokonca označil za prekážku vzniku možnej veľkej koalície -- teda vládneho záprahu ODS-ČSSD, hoci skutočné dôvody malej pravdepodobnosti podobného riešenia súčasnej patovej situácie u našich susedov zjavne spočívajú v niečom inom.
Ďalší kritici hodnotili slová predsedu ČSSD ako nezvládnutie porážky a priamo sa od neho dištancovali, ako to urobil trebárs aj predseda Zelených Martin Bursík, jeden z víťazov volieb, jednoznačne vylučujúci spoluprácu s ČSSD.
Na ťahu je Klaus
Do istej miery sa v nedeľu spätil aj prezident ČR. Ak najprv tvrdil, že už v pondelok poverí zostavením novej vlády predsedu víťazného subjektu -- teda Mirka Topolánka -- o deň nato prezidentov tajomník Jakl slová hlavy štátu relativizoval: v pondelok sa začnú len sondážne rozhovory. A že je čo sondovať, o tom niet pochýb.
Česká politika sa dostala na hranu krízy, ktorá nemá veľa možností riešenia obvyklými spôsobmi -- teda za predpokladu, že cieľom riešenia má byť stabilná vláda na celé štyri roky. "Ak to zatiaľ páni nepochopili, bez opozície si neumyjú ani ruky," adresoval novým víťazom volieb svoje ďalšie posolstvo J. Paroubek.
Obmena tvárí
Voľby zároveň spôsobili aj malý prievan v radoch poslancov, čo napokon je aj ich účelom. Parlamentné lavice po víkendových voľbách opúšťa celý rad známych tvárí českej politiky, medzi nimi napríklad Jan Kavan, dakedajší minister zahraničných vecí. Labutia pieseň znie aj v ušiach ministra spravodlivosti a predsedu Únie slobody Pavla Němca -- jeho strana, doteraz vládna (!), dostala celých 16 457 hlasov (0,30 percenta) -- a s vysokou politikou po pätnástich rokoch končí takisto ministerka školstva Petra Buzková.
Do snemovne sa zo známejších osobností dostal zase Pavel Ploc, kedysi úspešný skokan na lyžiach a dvojnásobný olympijský medailista za ČSSR, ak len nespomenieme šesticu poslancov za stranu Zelených. Vzhľadom na špecifiku českého volebného systému získali za 6,29 percenta hlasov len šesť mandátov, hoci čisto aritmeticky by mal byť zelený blok v dvestočlennej snemovni najmenej dvanásťčlenný. I tak však svojím pastelovým odtienkom príjemne obohatili škálu farieb v novej českej poslaneckej snemovni a okolnosti im zrejme dožičia, aby boli v centre diania hneď od začiatku.