Na pódium vystupuje vrchný veliteľ amerických vojsk obkľúčený statočnými hrdinami armády, veteránmi irackej vojny a americké zástavy vejú. Asi tak mal v noci nadnes vyzerať prejav prezidenta Georgea W. Busha na základni Fort Bragg v Severnej Karolíne. Na základni 82. leteckej divízie, z ktorej do Iraku ešte stále putujú stovky mladíkov. Len v poslednom roku zahynulo v Iraku okolo 100 vojakov zo Severnej Karolíny, prekonal ju iba najväčší štát USA: Kalifornia.
Celkové číslo obetí z americkej strany - 1 740 určite porastie. Na to sa však americký prezident vo svojom vystúpení pri príležitosti prvého výročia formálneho odovzdania moci do rúk Iračanov nezameral. K miliónom Američanom pri televíznych obrazovkách prehovoril v čase, keď je prezidentova popularita na rekordnom minime, väčšina Američanov je proti tejto vojne a považuje ju za chybu. Aj preto Biely dom prejav neoznačil prívlastkom "iracký", ale ako "poznámky k vojne proti medzinárodnému terorizmu". Táto druhá vojna je totiž širšia, dôležitejšia, no najmä populárnejšia. Ide o súčasť novej PR-kampane administratívy upokojiť politickú scénu aj občanov.
Žiadne stiahnutie
Aj napriek tomu, že v Iraku zomierajú každý mesiac desiatky vojakov, prezident nechce o žiadnom harmonograme sťahovania ani počuť. Iracký premiér Ibrahím al-Džafárí ešte minulý týždeň dostal od Busha jasný prísľub: stojíme pevne pri vás, žiaden odchod vojsk sa nechystá, hoci niekoľkí demokrati aj republikáni už v Kongrese prišli s iniciatívou začať so sťahovaním jednotiek od októbra budúceho roka. Podľa prezidenta ešte nie sú iracké bezpečnostné zložky dostatočne vycvičené na to, aby dokázali samy ubrániť krajinu. Podľa agentúry Bloomberg Američania vycvičili asi 170 000 Iračanov a o rok by sa toto číslo malo zvýšiť o ďalších stotisíc. "Kľúčom k úspechu v Iraku je, aby Iračania boli schopní obrániť svoju demokraciu pred teroristami," vyhlásil prezident ešte v pondelok.
Bezpečnosť a politika
Bush sa nemohol vyhnúť téme nekonečných teroristických útokov vzbúrencov, jeho minister obrany Donald Rumsfeld dokonca nedávno priznal, že Američania s niektorými ich lídrami vedú rokovania. "V Iraku ide o kľúčový moment, teroristi chcú oslabiť našu vôľu a odhodlanie. Vedia, že nevyhrajú, pokiaľ sa nerozhodneme odísť pred dokončením misie," citoval myšlienky Bushovho prejavu hovorca Bieleho domu Scott McClellan.
Pred niekoľkými dňami americký viceprezident Dick Cheney hovoril, že "povstalci melú z posledného". Niečo s čím radový Američan nesúhlasí a aj predstavitelia administratívy si na podobné ultimatívne vyhlásenia dávajú pozor. Najvyšší veliteľ amerických jednotiek na Blízkom východe, generál John Abizaid, sa vyjadril, že povstanie ešte potrvá roky. Do ulity sa stiahol aj minister Rumsfeld, ktorý dodal, že nakoniec je hlavná zodpovednosť na porazenie povstalcov na Iračanoch. Ani Bush nemôže hazardovať so slovami. Keď počas víkendu predniesol akúsi prvú salvu dlhoočakávaného prejavu povedal: "Misia našej krajiny v Iraku je náročná, v najbližších týždňoch a mesiacoch môžeme očakávať ťažké boje."
Bush mal zdôrazniť dôležitosť politických úspechov. "Paralelná s bezpečnostnou situáciou je tá politická, ktorá sa pohla vpred. Tento rok predsa osem miliónov Iračanov hlasovalo v slobodných voľbách," tvrdí Bush. Príprava novej ústavy finišuje a Džafárí počíta s tým, že vláda ju schváli do 15. augusta. Do konca roka by mohla dočasnú vládu vystriedať aj prvá bez tohto prívlastku.
Američania proti vojne
Ťažko povedať, či prezidentove slová padnú na úrodnú pôdu. Prieskumy verejnej mienky, ktoré v posledných dňoch chrlili jedna televízna stanica, denník či agentúra za druhou, sa zhodli: Američania majú vojny, ako ju prezident vedie aj toho, aké na ňu boli dôvody, po krk. Jedinou útechou môže byť pre administratívu fakt, že väčšina občanov ešte nepožaduje stiahnutie vojsk z oblasti a mierna väčšina považuje pád Saddámovej diktatúry za prínos k americkej bezpečnosti. Drvivá väčšina Američanov si podľa prieskumu Washington Post a ABC News myslí, že povstalci nielenže "nemelú z posledného", ale ich odhodlanie je nemenné, alebo dokonca rastie. Väčšina je presvedčená, že vojna ochromila americkú schopnosť zasiahnuť v iných konfliktných oblastiach a vláda podcenila stratégiu aj následné iracké povstanie.
Problém kredibility
Prezident má čoraz väčšie problémy s dôveryhodnosťou, ktoré sa zákonite odzrkadľujú aj na jeho popularite. Po prvýkrát si navyše väčšina Američanov myslí (52 percent), že vláda vedome zavádzala v uvádzaní dôvodov na vojnu so Saddámovým režimom. Súvisí to najmä s odhaleniami, že prezident zrejme urobil rozhodnutie ísť do vojny najmenej osem mesiacov pred jej začiatkom a následná diplomatická kampaň bola iba šarádou. Zameral sa pritom najmä na presviedčanie verejnosti, že vojna je nevyhnutnosťou a nie na mierové riešenie krízy. Jedným z dôkazov môže byť dokument z Downing Street, o ktorom nedávno písal Washington Post. V ňom sa uvádza, že "Bush sa rozhodol ísť do vojny a spravodajské informácie a fakty sa majú upraviť k tejto politike." Už vtedy najbližší spolupracovníci britského premiéra Tonyho Blaira odhovárali a poukazovali na riziká intervencie. Blairov zahraničnopolitický poradca David Manning mu začiatkom marca 2002 napísal: "Je tu riziko, že vláda podceňuje ťažkosti. Američania možno súhlasia s tvrdením, že neúspech nie je alternatívou, no to neznamená, že sa im tomu podarí vyhnúť."
Ešte pred prejavom sa prezident na vyše dve hodiny stretol s rodinami obetí, ako to pri návštevách vojenských základní zvykne robiť. Spoza plota sa však ozývali protesty proti vojne. Vojne, proti ktorej už je každý šiesty Američan.