Bulharskí poslanci rozhodli o odtajnení bývalých spolupracovníkov komunistickej tajnej služby. Súčasne sa však zhodli na tom, že časť zväzkov môže zostať neprístupná, ak by to mohlo poškodiť záujmy krajiny v medzinárodných vzťahoch alebo ohroziť život kohokoľvek.
"Boli na nás vážne tlaky od Rozviedky," vysvetlil výnimku poslanec Nikolaj Svinarov. Trval však na tom, že sa bude vzťahovať len na pár desiatok ľudí.
Zákon nariaďuje zverejniť zväzky verejne činných osôb, ako sú politici, vyšší úradníci, právnici, duchovní alebo novinári, ak v minulosti boli tajnými agentmi. Nehovorí však o nejakých sankciách alebo odstúpeniach z funkcií. Štátnu bezpečnosť, ktorá zanikla po páde režimu v roku 1989, tvorila rozviedka, kontrarozviedka a politická polícia. Historici dúfajú, že otvorenie archívov by mohlo objasniť bulharskú stopu v pokuse o atentát na pápeža Jána Pavla II. alebo vraždu bulharského disidenta Georgiho Markova, ktorého v londýnskom exile otrávili špičkou dáždnika. Zákon ešte musí podpísať prezident Georgi Parvanov. Parlament potom zvolí deväťčlennú komisiu, ktorá bude mať na starosti odtajňovanie a kontrolu utajovaných spisov.
Bulharsko sa tak pridalo k niektorým krajinám bývalého východného bloku, ktoré zverejňujú mená spolupracovníkov totalitného režimu. Pred tým tak urobilo napríklad Slovensko, alebo Poľsko.