Šesť dní, ktoré totálne zmenili tvár Blízkeho východu. Najkratší vojenský konflikt v novodobej histórii nebol iba konfrontáciou medzi Židmi a Arabmi, ale v širších súvislostiach medzi západným a východným svetom. V utorok uplynie presne 40 rokov od začiatku tzv. Šesťdňovej vojny, v ktorej Izrael za necelý týždeň rozdrvil vojenskú presilu štyroch arabských štátov. "Dôsledky tejto vojny cítiť dodnes," povedal pre HN slovenský historik Karol Sorby. Podľa neho došlo na arabskej strane k porážke sekularistických režimov, čím sa otvorili brány islamskému fundamentalizmu.
Blesková vojna
Arabi sa chystali "vymazať Izrael z mapy a zahnať Židov do mora" prakticky od vzniku Izraela v roku 1948. Podľa nich boli Židia cudzopasným prvkom na arabskom území. Deti odmalička učili, že je povinnosťou každého Araba, aby tento "nádor" pomohol odstrániť.
Šesťdňovej vojne predchádzali dve arabsko-izraelské vojny. V oboch Židia bojovali o holú existenciu. Tentoraz však nepriateľ mobilizoval všetky sily. Na hraniciach Izraela sa zhromaždili vojaci Egypta, Iraku, Jordánska a Sýrie. Arabskí lídri sa predháňali vo výzvach na zničenie Izraela a likvidáciu sionistického prvku v domovine Arabov. Izraelčania však mali podporu Západu. Francúzi im dodávali spoľahlivé stíhačky Mirage, štedrú finančnú podporu im poskytovali Američania. Izraelským ministrom obrany bol vtedy legendárny jednooký Moše Dajan, prvým námestníkom Šimon Peres, náčelníkom generálneho štábu Jicchak Rabin a popredným veliteľom Ariel Šaron. Všetko muži, ktorí sa neskôr dostali na najvyššie pozície izraelskej politiky.
Rozhodujúci povel na útok prišiel 5. júna 1967. Izraelské vzdušné sily ešte v ten istý deň zničili na zemi asi 400 arabských strojov, čim prakticky vyradili nepriateľské letectvo. Počas nasledujúcich piatich dní Izrael nekoordinované arabské jednotky doslova rozprášil. Obsadil celé Predjordánsko, Sinajský polostrov, pásmo Gazy i sýrske Golanské výšiny, čím štvornásobne zväčšil svoju rozlohu. V bojoch padlo 6-tisíc Jordáncov, 1 500 Egypťanov, 1 000 Sýrčanov a 780 izraelských vojakov.
Pyrrhovo víťazstvo
Hoci si Izraelčania v júni 1967 ubránili holú existenciu a získali nové územia, o úspechu sa s odstupom štyroch desiatok rokov nedá hovoriť ani náhodou. "Bolo to Pyrrhovo víťazstvo. Niekto otvoril fľašu a džin vyšiel von," hovorí Sorby. Arabi totiž začali Židov nenávidieť ešte viac. Výsledkom sú stovky židovských obetí arabských samovražedných útočníkov. Navyše sa prehĺbila studená vojna medzi sovietskym blokom podporujúcim pokrokové arabské režimy a západnými krajinami, ktoré stáli za Izraelom. Socialistické štáty, s výnimkou Rumunska, na príkaz Moskvy prerušili diplomatické vzťahy s Izraelom.
Vojna priniesla mnoho zmien. V Izraeli sa dramaticky zvýšil počet arabských obyvateľov. Začalo sa aj budovanie židovských osád na obsadených územiach. Po vojne vyhnali Židia z domovov státisíce Palestínčanov. Francúzsko, ktoré bolo dovtedajším spojencom Izraela, prestalo Židom dodávať zbrane. Na silnejúci nátlak medzinárodného spoločenstva vrátil Izrael v apríli 1982 Egyptu Sinajský polostrov a v auguste 2005 sa stiahol z pásma Gazy.

Palestínski utečenci
Mimo Izraela žije v súčasnosti 4,2 milióna palestínskych utečencov, vyhnaných po šesťdňovej vojne. V Jordánsku ich je 1,8 milióna, v Sýrii 800-tisíc a v Libanone 400-tisíc.