Izrael chce zintenzívniť a ďalej povýšiť vzťahy k Severoatlantickému paktu a Európskej únii. Otázka možného členstva v nich však nie je aktuálna. "Mysliteľné je prevzatie švédskeho či fínskeho modelu. Tieto krajiny síce nie sú členmi NATO, avšak napriek tomu si k tejto organizácii udržiavajú tesné väzby." Vyhlásil to izraelský veľvyslanec v Nemecku Schimon Stein pre denník Handelsblatt. Perspektíva možného vstupu vznikla, keď obe organizácie začali diskutovať o hraniciach rozširovania.
Ako je známe, NATO podporuje dialóg so stredomorskými a s blízkovýchodnými štátmi. Stein sa dôrazne vyslovil za to, aby izraelský štát v ňom mal výsadné postavenie. "Sme za variabilnú geometriu, v rámci ktorej NATO neponúkne všetkým krajinám rovnaké menu." Prehĺbiť by sa mala najmä spolupráca v boji proti terorizmu. Hĺbka spolupráce však závisí aj od NATO, ktoré zatiaľ nenašlo odpovede na otázky týkajúce sa vlastnej budúcnosti. Otázne napríklad je, či si všetci členovia želajú, aby sa táto vojenskopolitická organizácia stala nástrojom boja proti tzv. novým hrozbám.
Nasadenie síl NATO v blízkovýchodnom konflikte Stein odmietol. Také niečo by podľa neho bolo možné len vtedy, ak Izraelčania a Palestínčania predtým uzavrú mierovú dohodu. Diplomat tiež zdôraznil, že ani prípadné členstvo v organizácii NATO by izraelskú bezpečnosť nezvýšilo. "Izrael sa chce brániť sám. To bol a je základný princíp nášho štátu. Izrael nie je slabý. Naša odstrašovacia sila funguje."
Vyhýbavo však odpovedal na otázku, či Izrael vidí spoločnú identitu s Európou. "Nie je jasné, čo je to európska identita. Okrem toho, Izrael má viacero identít -- európsku, blízkovýchodnú, stredomorskú. "Izraelská identita zatiaľ nie je uzavretá, ešte len vzniká. Sme starý ľud, ale mladý národ." Spoločné prvky so štátmi Európskej únie existujú napríklad v názoroch na demokraciu a slobodu. "A na spoločné ohrozenie jedného z nás. Mnohí Izraelčania sú presvedčení, že v tomto zmysle plávame na jednej lodi. Žiaľ, tento názor nezastávajú všetci Európania."
Aj vyvražďovanie Židov počas 2. svetovej vojny je časťou vzájomnej spolupatričnosti -- ale len dovtedy, kým Európania minulosť nerelativizujú. Uviedol, že je "iróniou dejín", ak k výstupom nemeckých neonacistov v drážďanskom krajinskom sneme dochádza práve v dňoch 60. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. "Je to dôkaz, že nejde o okrajový fenomén života nemeckej spoločnosti." Odmietol argument, že pravicoví extrémisti boli v nemeckých krajinských parlamentoch zastúpení už aj skôr, ale že čoskoro zase z politickej scény zmizli. Podľa Steina takéto uvažovanie prichádzalo do úvahy v období bezprostredne po svetovej vojne, nie však dnes. (hn/gaf)