Ani pár hodín pred príchodom amerického prezidenta Georgea W. Busha do Prahy sa kritika Ruska proti plánovanej výstavbe americkej základne v Európe nemení. Naopak, čoraz viac sa priostruje. Aj v najnovšom rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel ruský prezident Vladimir Putin znovu pohrozil, že ak Spojené štáty vybudujú základne v Poľsku a v Česku, Rusko namieri na Európu svoje rakety. "Potom bude na našich vojenských expertoch, na ktoré ciele zameriame balistické rakety a na ktoré riadené strely," citoval Der Spiegel ruského prezidenta. Šéf Kremľa preto dúfa, že Američania svoje rozhodnutie prehodnotia.
Rovnako tvrdo včera reagoval aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. "Ak sa v Európe blízko pri našich hraniciach objavia strategické komponenty amerického arzenálu, sme povinní tieto potenciálne hrozby odstrániť." Na druhej strane však Lavrov včera prvý raz od začiatku sporu okolo rozmiestnenia amerických základní v strednej Európe pripustil, že Moskva by mohla začať rokovať o vybudovaní spoločného protiraketového systému Severoatlantickej aliancie a Ruska.
Veční priatelia
Americký prezident George W. Bush, ktorý dnes návštevou v Prahe začína "európske turné", pritom na Moskvu stále apeluje, že základňa nie je namierená proti Rusku. "Je namierená proti lotrovským krajinám," zdôraznil Bush v rozhovore pre český denník MF Dnes. Už dávnejšie Američania ponúkli Kremľu priamu účasť na celom projekte, čo však Rusi odmietli.
Ako Bush ďalej v rozhovore dodal, vzťahy medzi Ruskom a Západom sa v ostatnom období skomplikovali. Napriek tomu potvrdil, že osobne sú s ruským prezidentom stále priatelia. "Aj priatelia sa môžu v názoroch rozchádzať." Môže o tom svedčiť aj plánovaná cesta prezidenta Putina do Washingtonu na začiatku júla. Bush s Putinom spoločne poctili svojou návštevou už aj Bratislavu -- v roku 2005.
Medzinárodná "polemika"
Američania chcú vybudovať v Českej republike radar a v Poľsku umiestniť protiraketové strely, čo však na medzinárodnej scéne vyvoláva intenzívnu debatu. Najmä to, či by celý projekt mal spadať pod NATO, alebo je to bilatelárna záležitosť Spojených štátov a Ruska alebo Poľska.
Skôr kriticky sa k americkému zámeru stavia Francúzsko a Rakúsko, väčšina európskych krajín sa prikláňa k tomu, aby výstavba americkej protiraketovej základne bola v súlade s koncepciou aliancie. Podľa jej hovorcu Jamesa Appathuraia však aliancia nezasahuje do diskusií medzi Spojenými štátmi a Poľskom alebo Českom. "Dôležité je to, ako môže NATO doplniť možný americký systém, aby zabezpečilo nedeliteľnosť svetovej bezpečnosti."
Podobný názor má aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá do konca mesiaca predsedá Európskej únii. Poľsko, kde chcú Američania umiestniť desať protiraketových striel, je spolupráci naklonené aj bez podpory aliancie.
O spolupráci s alianciou začal včera hovoriť už aj Kremeľ. "Naše závery jasne ukazujú, že brániť sa pred neexistujúcimi hrozbami nemá zmysel. Bolo by lepšie obnoviť prácu v rámci Rady NATO -- Rusko o vytvorení veľkého javiska protiraketovej obrany," vyhlásil Lavrov.