V stredoeurópskych krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) prevažuje podľa štúdie nespokojnosť obyvateľov s politickou a ekonomickou situáciou. Najlepšie hodnotia vývoj vo svojej krajine Poliaci, nasledujú Česi a na ďalších miestach pomyselného rebríčka skončili Slováci a Maďari. Informoval o tom dnes bratislavský Inštitút pre verejné otázky, ktorý sa na projekte podieľal.
"Výskum ukázal, že politická mentalita a vnímanie reality sú (vo vyšehradských krajinách) veľmi podobné. Napriek tomu, že v reálnom živote sa nedejú identické veci, tak občania majú tendenciu vnímať situáciu veľmi podobne. Vo všetkých krajinách prevažuje pocit značnej nespokojnosti so smerovaním krajiny," povedala novinárom sociologička Zora Bútorová k výsledkom sondáže, ktorá sa v krajinách Vyšehradskej štvorky uskutočnila tento rok v lete.
Moc politikov
Obyvatelia krajín V4 tiež pociťujú vysokú nedôveru k politickým stranám, parlamentu alebo vláde. V Česku na rozdiel od ostatných krajín regiónu prevažuje negatívne hodnotenie Európskej komisie a Európskeho parlamentu nad národnou vládou a parlamentom.
V štátoch V4 je značne rozšírený názor, že politici majú v rukách všetku moc a že obyčajný človek je bezmocný. Zároveň vo všetkých sledovaných krajinách asi polovica občanov zastáva názor, že je lepšie na politike sa nezúčastňovať, pretože by si mohli spáliť prsty.
Politika nás nezaujíma
Česi a Slováci sa podľa sondáže zaujímajú o politiku menej ako Poliaci a Maďari. Zatiaľ čo v Česku a na Slovensku majú záujem o dianie v celoštátnej politike zhruba dve tretiny obyvateľov, v Poľsku sú to viac ako tri štvrtiny a v Maďarsku až 85 percent obyvateľov.
Väčšina obyvateľov Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska sa podľa sondáže prihlásila k poskytovaniu pomoci susedom a priateľom, ďalej k údržbe verejnej zelene a k účasti na rôznych susedských aktivitách.
Úniu vnímame pozitívne
Zo slovenskej časti štúdie vyplýva, že za najdôležitejšie zmeny od pádu komunizmu v roku 1989 vo vtedajšom Československu označili Slováci vstup krajiny do Európskej únie, zavedenie eura a otvorenie hraníc.
Zhruba tretina odpovedí ohľadom hodnotenia zmien bola formulovaná negatívne, a to kvôli presvedčeniu o nepriaznivých sociálnych dôsledkoch ekonomickej transformácie, ďalej kvôli nezamestnanosti, korupcii a klientelizmu.