V Ženeve sa minulý týždeň odohralo ďalšie z mnohých kôl vyjednávania mieru v Sýrii. Po porážke Islamského štátu prichádza na rad budúcnosť krajiny. Analytici však tvrdia, že Sýria sa ani s možným upokojením bojovej vravy pokoja nedočká. O vplyv budú usilovať desiatky znepriatelených táborov. Zlom môže prísť až v roku 2021, keď sa končí Asadov prezidentský mandát.
Pohľad na mapu, ktorá zobrazuje aktuálne rozloženie síl v Sýrii, pripomína naozaj pestré omaľovánky. Islamský štát už väčšinu územia stratil, desiatky povstaleckých skupiniek však stále súperia s režimom Baššára al-Asada o veľkú časť Sýrie. Rebeli sa dlhých sedem rokov snažili Asada zbaviť moci so zbraňou v ruke. Neuspeli. Konflikt uviazol na mŕtvom bode.
Stále silný Asad
Strety armád síce aj naďalej pokračujú, jedinou cestou k mieru je však vyjednávanie. Pre povstalcov má trochu horkú pachuť, pretože Asad má podľa mnohých expertov na Blízky východ vôbec najsilnejšiu pozíciu od vypuknutia konfliktu v roku 2011. Aj napriek výzvam na rezignáciu v prezidentskom úrade zrejme zostane až do roku 2021, kedy mu skončí druhý mandát.
Zlomom v sýrskom konflikte bola, a to nielen pre Asada, intervencia ruských vojsk. Damasku sa s ruskou silou za chrbtom podarilo obsadiť veľké územia, ktoré až donedávna držal Islamský štát.
Oslobodenia sa dočkali Homs, Aleppo i Dajr az-Zaur. O územie prichádzajú tiež povstalci. Sýrska armáda napríklad pred pár dňami prvýkrát za mnoho rokov vstúpila do provincie Idlíb.
Updated #Control & Influence #Map of #Syria and Western #Iraq 15 December 2017, #Data Shows % of Gains & Losses in the last 30 Days.
— Omran Studies (@OmranStudies) December 15, 2017
For More: https://t.co/W9WrLkQSMW pic.twitter.com/LUNbGQ6qFG
Ani Asad však len hrubou vojenskou silou celú Sýriu nezíska. O to menej, že jeho najväčší spojenec Rusko pred pár dňami ohlásilo čiastočné stiahnutie vojsk. Z aktuálnej situácie na bojisku vyplýva, že vládne vojská a ich zahraniční spojenci ovládajú cez polovicu územia Sýrie, uvádza agentúra AP. Ak Asad zavelí k útoku na rebelmi ovládanú Ghútu či severnú časť Idlíbu, vädnúci konflikt sa môže opäť naplno rozhorieť.
Putin sa hlási o slovo
Damask sa skôr alebo neskôr bude chcieť vyrovnať aj s "kurdským problémom". Kurdské jednotky na severe krajiny držia rozľahlé územia. Asad už tamojších bojovníkov označil za zradcov, pretože spolupracujú s nepriateľom. Kurdské jednotky sa dlhodobo spoliehajú na výzbroj a výcvik od Spojených štátov. Boli hlavnou silou v boji proti Islamskému štátu, najmä v bašte tejto teroristickej organizácie, v Rakke.
O slovo sa zrejme ešte prihlási Rusko. Ako už bolo povedané, Asad by len ťažko bez pomoci Vladimíra Putina porazil Islamský štát. Ten poslúžil aj ako dobrá zámienka pre vstup ruských vojsk do Sýrie. Bombardovanie povstaleckých pozícií bolo pre sýrsky režim príjemným bonusom. Ruská pomoc však nebola nezištná.
Rusko na čele konfliktu
Kremeľ si už počas vojenského nasadenia dohodol výhodné prenájmy leteckej základne v meste Hmímím a doky v prístavnom meste Tartus. Putin však na seba strháva pozornosť aj v politickej rovine sýrskeho konfliktu.
Ženevské mierové rokovania prebiehajú v tieni dialógu vedeného v kazašskej Astane, kde už boli v minulosti dohodnuté štyri mierové zóny vytýčené na území Sýrie. V Soči zasa o Sýrii vyjednávalo spoločne s Putinom Turecko a Irán. Teda krajiny, ktoré majú na dianie na Blízkom východe kľúčový vplyv.
Pyrrhovo víťazstvo?
Časť moci odovzdal Asad dobrovoľne zahraničným spojencom. V čele Sýrie sa však v posledných rokoch snažil udržať za každú cenu. Odstúpiť odmietal aj vo chvíli, keď jeho režim čelil medzinárodnému tlaku kvôli nasadeniu chemických zbraní. Takmer sedem rokov vojny zdevastovalo nejedno veľké mesto. V troskách skončil Homs, Aleppo i Rakka.
Krajina prišla o veľkú časť infraštruktúry a nemocníc. S Asadom pri moci sa navyše nedajú očakávať väčšie investície od západných mocností. Konflikt navyše vyhnal z domovov milióny ľudí. Veľká časť z nich skončila v utečeneckých táboroch v Jordánsku a Libanone, zvyšok hľadá lepší život v Európe.
Profesorka Rula Jebrealová z univerzity v Miami uvádza, že Asadovi sa nedarí krajinu riadiť z dlhodobej perspektívy. Vzbura proti vláde podľa nej bude pokračovať dovtedy, kým sýrsky ľud nezíska slobodu. "Asad zvíťazil čo sa týka strategickej vojny. Môže sa však jednať o Pyrrhovo víťazstvo, pretože neprinesie mier ani stabilitu," uviedla Jebrealová na blogu Carnegie Middle East Center 's Diwan.