Pred rokom 25. decembra 2016 havarovalo ruské armádne lietadlo s členmi ruského speváckeho zboru Alecandrovci u Soči, zahynulo všetkých 92 ľudí na palube.

Súbor založil ruský hudobný skladateľ, okrem iného autor sovietskej i súčasnej ruskej štátnej hymny, Alexander Vasiljevič Alexandrov, mladý profesor hudby na Moskovskom konzervatóriu, ktorý sa venoval vojenskej hudbe a národným piesňam. Prvé vystúpenie súboru sa uskutočnilo 12. októbra 1928 v Ústrednom dome Červenej armády v Moskve a vtedajší Súbor červenoarmejskej piesne tvorilo 12 mužov - osem spevákov, dvaja tanečníci, harmonikár a recitátor. Jeho celé meno je Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády A. V. Alexandrova.

Spočiatku vystupovali v Moskve, ale postupne začali vychádzať aj do okolia. S rastúcim úspechom sa súbor začal rozrastať a v 30. rokoch mal 300 členov. Pred nehodou mal 186 členov, vrátane deviatich sólistov a 64 spevákov v mužskom zbore, 38 členov orchestra a 35 tanečníkov a tanečníc. Po tragédii sa súbor rozrástol na 285 členov, náročné skúšky absolvovalo 2000 uchádzačov. Tento rok vo februári sa súbor prvýkrát predstavil v novej zostave.

Meno svojho zakladateľa nesie súbor od roku 1949, pôvodne bol pomenovaný po boľševikovi Michailovi Frunzeovi.

V časoch Sovietskeho zväzu boli Alexandrovci rozmaznávaným artiklom, ale po rozpade Sovietskeho zväzu prešli búrlivým obdobím. Ministerstvo obrany chcelo v rámci úsporných opatrení súbor zlúčiť s orchestrom ministerstva obrany. Súbor v čele so svojím vedením to však odmietol s tým, že umenie Alexandrovcov nemožno zlúčiť s inými armádnymi repertoármi.

Alexandrovci nespievajú iba vojenské piesne, ale aj operné árie, ľudové skladby, jazz, cirkevné chorály alebo hity popových hviezd. V repertoári majú asi 2000 skladieb. Na rozdiel od množstva iných súborov je ich spev založený viac na basových až barytónových hlasoch ako na tenoroch.

Popularitu, prevažne medzi mladším publikom, získali Alexandrovci aj vďaka spolupráci s fínskou skupinou Leningradskí kovboji, s ktorou absolvovali svetové turné. Unikátnu kombináciu vojenských piesní s rokenrolom v podaní "kovbojov" zachytil fínsky režisér Aki Kaurismäki vo svojom kultovom dokumente Totálna balalajková show z roku 1994.

Alexandrov, ktorý stál na čele súboru až do svojej smrti v roku 1946, je tiež autorom hudby k zrejme najznámejšej piesni Alexandrovcov, Svätej vojne, ktorá vznikla v roku 1941. Dva dni po prepadnutí ZSSR Nemeckom v júni 1941 zverejnili noviny Izvestija báseň Vasilija Lebedeva -Kumače, ktorá začínala slovami: "Vstavaj, strana ogromnaja, vstavaj na smertnyj boj!" Alexandrov si ju prečítal a za ďalšie dva dni zložil hudbu. Už 27. júna 1941 sprevádzala pieseň na stanici v Moskve odchádzajúcich vojakov a od októbra 1941 ju vysielal rozhlas každý deň, a to hneď po úderoch moskovského orloja.

Alexandrovcov tvorí výhradne mužský spevácky zbor, orchester, balet a skupinka sólistov a dirigentov. Ženy väčšinou ako sólistky sprevádzajú zbor alebo sú tanečnicami baletného súboru. Súbor vystúpil v mnohých krajinách a získal mnoho medzinárodných cien.

Alexandrovci boli v Československu po prvýkrát v roku 1937. Cestou zo Svetovej výstavy v Paríži sa zastavili v Prahe, kde vystúpili 28. septembra 1937 v Smetanovej sieni Obecného domu.

Základné údaje o katastrofe:

• Lietadlo Tu-154 ruského ministerstva obrany s 92 ľuďmi na palube, vrátane 64 členov súboru, sa zrútilo 25. decembra 2016 do Čierneho mora. Katastrofu nikto neprežil.
• Lietadlo malo na letisku Adler pri Soči medzipristátie kvôli dotankovaniu. Letelo z Moskvy za ruskými vojakmi na leteckú základňu Hmímím v sýrskej provincii Latákíja.
• Z letiska vzlietlo o 05:27 moskovského času (03:27 SEČ), zrútilo sa po necelých dvoch minútach letu 1,5 kilometra od brehu. Jeho trosky boli nájdené v hĺbke 50 až 70 metrov.
• Na palube bolo osem členov posádky a 84 cestujúcich - 64 členov súboru, deväť novinárov z troch ruských televízií, riaditeľ a umelecký šéf Alexandrovcov, generál Valerij Chalilov, náčelník kultúrneho odboru ministerstva obrany Anton Gubankov či šéfka dobročinnej nadácie Spravodlivá pomoc Jelizaveta Glinková, známa verejnosti pod prezývkou Doktorka Liza, a ďalší.
• Tento rok v júni ruské ministerstvo obrany ukončilo vyšetrovanie katastrofy. Experti ministerstva dospeli k názoru, že lietadlo nemalo technickú poruchu, malo dostatok paliva a letové podmienky boli priaznivé. Skúmanie príčin havárie neodhalilo ani žiadne "vonkajšie faktory". "Výsledky vyšetrovania ukázali, že príčinou nešťastia mohla byť chybná priestorová orientácia pilota, ktorá viedla k jeho chybnému správaniu," uvádza sa v správe.