Protesty v Iráne stále prebiehajú, davy však nemajú vodcu ani dostatočnú podporu verejnosti, a preto by sa mali onedlho skončiť. Požiadavky demonštrantov sú antisystémové a je nemožné, aby im vláda ustúpila, lebo by to mohlo viesť k občianskej vojne. V rozhovore pre TASR to v piatok uviedol český politológ Josef Kraus.
"Aktuálne protesty ešte stále pokračujú a na intenzite a masovosti nestrácajú. Avšak osobne súhlasím s vyhlásením iránskeho prezidenta Hasana Rúháního, že protesty sa relatívne skoro skončia. Jednoducho sa vyčerpajú, vyšumia," vyhlásil politológ z brnianskej Masarykovej univerzity.
Demonštranti podľa neho nemajú lídra a chýba im podpora veľkej časti Iráncov. "Protesty nemajú niekoho, kto by predstavoval tvár demonštrácií a dokázal by presne formulovať a definovať požiadavky davu. Navyše nemajú masívnu podporu zo strany iránskej spoločnosti, a to predovšetkým zo strany veľkej časti umiernených občanov, ktorí radšej podporia súčasnú prezidentskú administratívu, ktorá sa krôčik po krôčiku snaží režim upravovať a zmierňovať," spresnil odborník na politické vedy.
Súčasné požiadavky protestujúcich Iráncov sa dajú podľa Krausa označiť za antisystémové a je nemožné, aby ich vláda prijala. "Požadujú zvrhnutie systému, nie reformu či úpravu. Z toho dôvodu je nemožné, aby iránsky režim prijal akékoľvek ústupky, pretože by to znamenalo jeho zrútenie. A to si v súčasnej dobe väčšina Iráncov nepraje, pretože by to znamenalo neistotu, nestabilitu či chaos, ktorý v kontexte regiónu ľahko môže hroziť aj občianskou vojnou."
Podľa politológa by predĺženie a zintenzívnenie protestov mohol spôsobiť iba násilný zásah proti demonštrantom. "Použitie násilia proti demonštrantom by mohlo rozbúriť vlnu odporu doteraz pasívnych občanov."
Protesty v Iráne sa začali pôvodne pre nespokojnosť s ekonomickou situáciou v krajine, rýchlo sa však pridružili aj politické požiadavky, tvrdí odborník, ktorý sa špecializuje na iránsky politický systém. "V Iráne panujú problémy so zdražovaním základných potravín a tovaru, krajinu trápi veľká nezamestnanosť predovšetkým medzi mladými ľuďmi, cena zahraničných mien je vysoká," objasnil a spresnil, že "dosť netradičnou a momentálne často artikulovanou požiadavkou je aj stiahnutie sa Iránu zo Sýrie, Jemenu a Iraku. Zahraničná politika krajiny doteraz nikdy nehrala úlohu v protirežimových protestoch, ktoré sa tak zaoberali výhradne domácimi témami."
"Je to úzko prepojené so spomínanou ekonomickou nespokojnosťou väčšiny Iráncov," uviedol Kraus, podľa ktorého protestujúci argumentujú tým, že Irán vydáva ohromné množstvo síl a prostriedkov na podporu nejakých hnutí, bojov či štátov v ďalekej cudzine, zatiaľ čo v krajine peniaze chýbajú prakticky na všetko. Demonštranti podľa jeho slov žiadajú teda vládu, aby sa prestala angažovať v zahraničí a zamerala sa na domáce problémy.