Tri maďarské menšinové strany v Rumunsku dnes podpísali dokument požadujúci teritoriálnu, administratívnu a kultúrnu autonómiu v častiach Sedmohradska, kde maďarská menšina tvorí väčšinu. Informoval o tom spravodajský portál Balkan Insight.
Ako tieto snahy hodnotia politické strany Most a SMK, ktoré zastupujú maďarskú menšinu na Slovensku, a plánujú niečo podobné aj u nás?
SMK chce podobný systém ako v Maďarsku
SMK túto iniciatívu označila za potvrdenie "už dlhodobo existujúceho úsilia Maďarov žijúcich v Rumunsku." V odpovedi pre HNonline.sk hovorkyňa strany Helena Fialová napísala, že "iniciatíva obsahovo nadväzuje na západoeurópske štandardy, už existujúce a dobre fungujúce príklady."
"SMK predstavila svoj obsiahly materiál ohľadne menšinových samospráv v decembri 2014," reagovala Fialová na otázku, či SMK plánuje niečo podobné na Slovensku. Dodala, že materiál je založený na "dobrých" príkladoch z rôznych krajín Európskej únie.
Má ísť o podobný systém, aký funguje v Maďarsku aj v prípade Slovákov žijúcich u našich južných susedov. "Na Slovensku zatiaľ žiadna iná strana nepredstavila svoje konkrétne a komplexné predstavy v oblasti menšinových samospráv," uviedla Fialová.
Bugár chce posilniť samosprávny princíp
Odpoveď hovorkyne Mosta Kláry Debnár na otázku HNonline.sk, či strana zvažuje autonómiu ako Maďari v Rumunsku, znie jednoznačne: "Nie, nezvažuje."
"Most-Híd si vo svojom programe s názvom Občianska vízia stanovil iné strategické ciele, medzi ktoré patrí kultúrna a školská samospráva. Tú kultúrnu sa nám v uplynulom roku podarilo posilniť prijatím zákona a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a systémovým riešením financovania kultúry národnostných menšín," tvrdí Debnár.
Stanovisko Mosta pre HNonline.sk potvrdil aj jeho šéf Béla Bugár. Posilnenie samosprávneho princípu považuje za dôležitejšie, ako "vymýšľať niečo, čo aj tak neprejde."
Vyhlásenie podpísali v Kluži
Kým maďarské strany žiadajú autonómiu v Sedmohradsku, vláda v Bukurešti sa pripravuje na oslavy stého výročia pripojenia tohto územia k Rumunsku, ktoré sa uskutočnilo po rozpade Rakúska-Uhorska.
Trojica maďarských strán - Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, Ľudová Maďarská strana Sedmohradska a Maďarská občianska strana - podpísala vyhlásenie v najväčšom Sedmohradskom meste Kluž.
"Je nutné o týchto troch formách autonómie (teritoriálnej, administratívnej a kultúrnej) čo najskôr, pokojne aj tento rok, hovoriť s rumunskou väčšinou," uviedol Kelemen Hunor, líder Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, najväčšej strany etnických Maďarov v krajine. Podľa Hunora by autonómia slúžila na ochranu kultúrnej identity maďarskej menšiny a prispela by k rozvoju spoločnosti. "Autonómia fungovala a stále funguje v iných európskych krajinách a je kľúčom k rozvoju," dodal.
Bukurešť autonómiu dlhodobo odmieta
Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku má v parlamente 30 kresiel a čo sa týka legislatívy, je spojencom vládnej sociálnej demokracie. Hoci táto menšinová strana nie je vo vládnej koalícii, sociálni demokrati jej hlasy často potrebujú, keď ide o rozhodnutie, pre ktorého schválenie sa musí vysloviť väčšina.
Vo východnom Sedmohradsku v oblasti známej ako Sikulsko žije viac ako 600-tisíc etnických Maďarov a otázka ich autonómie je v Rumunsku kontroverznou témou.
Kým predstavitelia rumunských Maďarov dlhodobo žiadajú pre svoju menšinu väčšiu autonómiu, čo podporuje Budapešť, Bukurešť sa na tieto ambície pozerá s nevôľou a úplne akúkoľvek územnú autonómiu odmieta.
Sedmohradsko, známe tiež ako Transylvánia, pripadla Rumunsku na základe Trianonskej mierovej zmluvy z júna 1920, ktorá po prvej svetovej vojne pripravila Maďarsko o značnú časť územia.