Dve tretiny obyvateľov Ruska sa domnievajú, že ich vlasť má nepriateľov, podľa štvrtiny je Rusko doslova obkľúčené nepriateľmi. Za najhorších Rusi pokladajú Spojené štáty, Európsku úniu a Ukrajinu. Pätina označila "skrytých domácich nepriateľov". Vyplýva to z decembrového prieskumu nezávislého strediska Levada, o ktorom dnes informoval podnikateľský denník RBK.

Spojené štáty ako nepriateľa spomenulo 68 percent z tých, ktorý si myslia, že Rusko má nepriateľov. Ukrajinu 29 percent a EÚ 14 percent. Na zozname nepriateľov sa ocitli aj ďalšie postsovietske republiky (desať percent), Poľsko (osem percent), Nemecko, NATO a Británia (po šiestich percentách), islamisti a stúpenci organizácie Islamský štát (päť percent).

Štyri percentá opýtaných považujú za nepriateľov štáty Blízkeho východu, ale aj "tých, ktorí sú teraz pri moci, funkcionári, vláda a kamaráti (prezidenta Vladimira) Putina".

Až potom nasledovali teroristi, opozícia, "piata kolóna" či bojovník s korupciou Alexej Navalnyj. Každý stý vidí nepriateľa Ruska v stúpencoch Západu, v prezidentovi Putinovi, v liberáloch, sionistoch a Čečencoch. Denník podotkol, že tieto odpovede spadajú do rozmedzia štatistickej chyby a do kategórie "nepriateľov-outsiderov".

Aj tak je podľa sociológov podiel Rusov presvedčených o nepriateľoch vlasti najnižší od roku 2012, kedy predstavoval 63 percent (aktuálne 66 percent). Za 23 rokov prieskumov na túto tému sa rekordným stal rok 2014, kedy o existencii nepriateľov bolo presvedčených 84 percent Rusov.

Rusko v spomínanom roku anektovalo Krym, na východe Ukrajiny začal ozbrojený konflikt a Západ odpovedal sankciami proti Rusku.

Neprívetivú náladu vysvetľuje sociológ Denis Volkov z Levadu informačným pozadím, teda tým, že "televízia ustavične hovorí o zákerných úskokoch proti našej krajine", čo je dané otvoreným sporom medzi Ruskom a Západom a medzi Ruskom a Ukrajinou.

Až do "Majdanu", teda zmeny pri kormidle moci v Kyjeve vo februári 2014, nebola Ukrajina považovaná za nepriateľa "ani hypoteticky", pripomenul expert Fjodor Lukjanov. Dodal, že v roku 2014 sa zásadne zmenila tiež európska politika voči Rusku, na čo odpovedali zmeny v informačnej politike vnútri Ruska.