Prežitie ľudstva závisí od jeho schopnosti nájsť si nové domovy inde vo vesmíre. Rastie totiž riziko, že Zem bude pri nejakej katastrofe zničená. Vyhlásil to svetovo uznávaný fyzik Stephen Hawking.
O 20 rokov by mohli mať ľudia trvalú základňu na Mesiaci a o 40 rokov kolóniu na Marse, uviedol Hawking v utorok na tlačovej konferencii v Hongkongu.
"Nikde nenájdeme niečo také pekné ako Zem, kým sa nevydáme do iného slnečného systému," vyhlásil Hawking, ktorého na prednáške vítali podobne, ako ľudia vítajú hviezdy rockového neba. Vedec uviedol, že ak sa ľudia chcú vyhnúť tomu, že do 100 rokov sami seba vyhubia, mali by vybudovať vo vesmíre trvalé osídlenia, ktoré môžu existovať bez podpory zo Zeme.
"Životu na Zemi čoraz viac hrozí, že bude zničený nejakou katastrofou, náhlym globálnym oteplením, jadrovou vojnou, geneticky vyšľachteným vírusom či inými nebezpečenstvami, o ktorých sme dosiaľ nepremýšľali," povedal 64-ročný vedec pomocou špeciálneho komunikačného prístroja, bez ktorého nemôže hovoriť.
Hawking je autorom mnohých známych kníh, napríklad Stručná história času, Hľadanie teórie všetkého či Vesmír v kocke. Venuje sa hlavne vesmíru, veľkému tresku alebo teóriám o čiernych dierach. Už desiatky rokov trpí neuromotorickým defektom, tzv. amyotropnou laterálnou sklerózou, a s výnimkou niekoľkých prstov je úplne ochrnutý. Kým však jeho telo je ochrnuté a neschopné reči, vedcov mozog pracuje roky na plné obrátky. Mnohí sa dokonca domnievajú, že práve vďaka postihnutiu, ktoré mu nedovoľuje sa rozptyľovať bežnými starosťami, má schopnosť vidieť ďalej než iní.