Srbsko sa pripravuje na novú voľbu prezidenta a ako oznámila predsedníčka parlamentu a súčasne úradujúca hlava štátu Nataša Mičičová, hlasovanie sa uskutoční 16. novembra. V predchádzajúcom období už dva takéto pokusy stroskotali, pretože volebná účasť nedosiahla potrebných päťdesiat percent. Teraz sa bude voliť podľa dočasných, novelizovaných pravidiel. Ak bude opätovný pokus zvoliť srbského prezidenta konečne úspešný, bol by to bezpochyby prvý krok k vyvedeniu krajiny z hlbokej politickej krízy.
Ešte dôležitejšie by však bolo rozhodnutie o predčasnom konaní riadnych parlamentných volieb, plánovaných na záver roku 2004. "Čím dlhšie budeme tento krok odkladať, tým hlbšie Srbsko zapadne do bahna," povedal pred krátkym časom na túto tému bývalý prezident Vojislav Koštunica.
A vývoj mu dáva za pravdu -- rozličné korupčné škandály, spor o národnú banku a hádzanie špiny jeden na druhého ako všeobecne obľúbený šport politických strán privodili hlbokú nedôveru vo vládu premiéra Zorana Živkoviča. Mnohí toto obdobie porovnávajú s rokmi 1999 -- 2000, keď sa rúcal režim prezidenta Slobodana Miloševiča.
Podľa posledných prieskumov až 60 % obyvateľstva si praje predčasné parlamentné voľby. Koštunica a zosadený riaditeľ národnej banky Mldjan Dinkič sú najpopulárnejšími politikmi v krajine. Zatiaľ čo Koštunicova Demokratická strana Srbska ako najdôležitejšia predstaviteľka opozície má trvale podporu okolo 20 % obyvateľov, vládna demokratická strana Živkoviča klesla na 15 percent. Liberálna strana G17 plus, ktorá sa takisto počíta k opozícii, má približne rovnakú podporu. Medzi vedúce osobnosti tohto zoskupenia patrí práve Dinkič a aj uznávaný zástanca hospodárskych reforiem Miroljub Labus.
Avšak obvinenia z korupcie, ktoré toto zoskupenie vznieslo proti vláde, zatiaľ nie sú presvedčivo doložené. Medzinárodná pozorovateľská skupina International Crisis Group, sídliaca v Bruseli, však vychádza z faktu, že približne 20 veľkopodnikateľov, ktorí za svoje bohatstvo vďačia režimu Slobodana Miloševiča, naďalej financuje srbské politické strany a ovplyvňuje aj rozhodnutia vlády. Predmetom kritiky je takisto nový zákon o Srbskej národnej banke, ktorý dáva vláde neúmerne veľké právomoci a vplyv na túto inštitúciu.
V snahe nájsť východisko z krízy opozičné strany už začali vzájomné konzultácie. Ani táto výmena názorov však nemôže zakryť, že obe zoskupenia majú zásadne odlišné názory na dôležité politické a hospodárske otázky. Kým G17 plus presadzuje liberálny kurz, otvorený svetu a orientovaný na Európsku úniu, Koštunica stavia skôr na národnú kartu. K inak nutnej privatizácie napríklad pristupuje so značnou dávkou rezervovanosti, obávajúc sa negatívnych sociálnych dosahov. (hn/gaf)