Keď mu bolo desať, pašeráci ľudí ho dostali z Hanoja do Londýna. Server The Guardian teraz šestnásťročného chlapca premenoval na Stevena, aby ochránil jeho identitu.
Prehovoril totiž o "modernom otrokárstve" vietnamských gangstrov ilegálne pestujúcich marihuanu na území Spojeného kráľovstva.
Teraz mu ide o život. Veľká Británia ho totiž chce deportovať späť do Vietnamu.
Ako vyzerá britský marihuanový trh? Ide o biznis, ktorý sa podľa serveru The Guardian snaží prezentovať moderne a voľnomyšlienkársky, vraj skrýva množstvo nepríjemných tajomstiev.
Pestovanie marihuany totiž vo Veľkej Británii závisí z veľkej časti na praktikách, ktoré sú odsúdeniahodné nielen zo zákonného hľadiska. Server ho opisuje ako, "moderné otrokárstvo".
Stevenov prípad do situácie ponúka unikátnu sondu. Hoci je o pašeráctve marihuanových pestovateľov relatívne často počuť, výpovede sa väčšinou držia v teoretickej rovine.
Je tak kvôli tomu, že sa bývalí pestovatelia väčšinou príliš boja zásahu zo strany pašerákov.
Steven ale bojuje o všetko, pretože vo Vietname nemá rodinu, návrat do krajiny by pre neho mohol znamenať jeho opätovné chytenie pašerákmi.
Snaží sa svoj prípad zviditeľniť, aby vytvoril tlak na ministerstvo vnútra, ktoré bude v nasledujúcich dňoch rozhodovať o jeho budúcnosti.
Cestou do Anglicka ho pašeráci bili palicou
Stevenova rodina ho opustila krátko po chlapcovom narodení a sirotou sa stal prakticky aj druhýkrát, keď mu náhradná matka zomrela na rakovinu. Vtedy mal deväť rokov a musel si začať sám obstarávať živobytie. Z rodného vidieka teda vycestoval do Hanoja, kde sa chcel živiť ako kamelot a leštič topánok. Vtedy ho našli pašeráci a nasľuboval mu skvelý život v Británii.
Nasledovala však fyzicky aj psychicky náročná cesta cez Európu, ktorá vyvrcholila štvorročnou otrockou prácou v anglických domoch a bytoch, ktorých útroby boli vymenené za improvizované marihuanové plantáže.
Z Vietnamu pašeráci Stevena dostali cez Rusko, kde ho jeden gang predal druhému. Jeho ďalšia cesta viedla Poľskom až na sever Francúzska. Veľkú časť putovania išiel pešo (najmä v noci, aby obmedzil riziko odhalenia), a to v krutých podmienkach.
Guardianu napríklad popísal, že ho pašeráci bili, aby postupoval rýchlejšie. "Niekedy rukami, niekedy palicou," spomína Steven.
Kanál La Manche prekonal schovaný v chladenom nákladiaku spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi.
Dlhé dni v absolútnej izolácii
V Londýne ho pašeráci previezli do šesťizbového domu, ktorý bol úplne vyprázdnený a premenený na rozsiahly priestor na pestovanie marihuany.
"Prvých pár dní tam so mnou zostali traja ľudia, ukázali mi, ako všetko obstarať. Potom za sebou zamkli dvere a nechali ma osamote," opisuje Steven. Myslí si, že v tú dobu mu mohlo byť okolo dvanástich rokov.
Obstarávanie rastlín bola náročná a nebezpečná práca. Okrem miešania chemikálií s vodou sa Stephen vraj častokrát aj zranil elektrickým prúdom.
"Bolo tam asi štyridsať lámp. Musel som si dávať veľmi veľký pozor na všetky tie drôty. Občas som sa lampy dotkol hlavou a dostal som elektrický šok, občas som si spálil vlasy," opisuje.
Okná domu boli z tvrdého a nepriehľadného plastu. Steven teda netušil, ako vonku ubiehajú dni a noci.
Vnútri mohol vraj byť sám týždne i mesiace. Jediným kontaktom s vonkajším svetom pre neho boli občasné inšpekcie, kedy mu niekoľko Vietnamcov prinieslo jedlo a skontrolovalo stav rastlín. Ak sa rastlinám nedarilo, zaplatil za to Steven.
Naučil sa tiež, ako s marihuanou zaobchádzať potom, čo rastliny boli dospelé. Vtedy ich vešal zo stropu a po uschnutí si ich v dome vyzdvihli kupci.
Raz bol svedkom toho, ako dom, kde sa pestovala marihuana, prepadli dealeri. Stevena zviazali a ukradli celú úrodu. Rozzúrení pašeráci ho vtedy však len presunuli do iného domu, kde sa proces opakoval. Celkom vraj pracoval v zhruba dvadsiatich priestoroch, určenými na pestovanie marihuany.
Pašeráci svojmu väzňovi nútili alkohol aj kokaín
Prvýkrát ho polícia zaistila, keď mu bolo štrnásť. Na to ho však pašeráci pripravili: hoci nehovoril anglicky, dokázal sa po umiestnení do pestúnskej rodiny prihlásiť o telefonát a zavolal na číslo, ktoré si musel vopred pre podobné prípady zapamätať.
Za dva dni bol späť a pokračoval v pestovaní. Polícia ho nedokázala vystopovať. Vraj mal strach, že by inak skončil vo väzení.
Pašeráci vraj s každým jedlom Stevena nútili piť vodku a whisky, musel fajčiť marihuanu a podávali mu biely prášok, zrejme kokaín.
"Najskôr to bolo celkom zlé, nepáčilo sa mi to, ale po požití som si potom začínal pripadať silnejší a mohol som viac pracovať, keď som to nedostával, bol som veľa unavený," hovorí Steven.
"Myslím, že som bol otrok," konštatoval Stephen. "Pracoval som pre nich dlho, ale nezarobil som si nič. Tvrdili mi, že im dlhujem veľa peňazí za cestu a odísť som mohol len vtedy, ak si obnos zarobím."
Keď sa vraj pýtal, ako dlho to bude trvať, bolo mu povedané, že takéto otázky klásť nemôže. Jeho "dlh" navyše rástol s každou zničenou, alebo ukradnutou rastlinou.
Pašeráci mu tvrdili, že dlhuje až sto tisíc dolárov, Steven ale kvôli svojej izolácii nemal potuchy, čo taká suma vôbec znamená.
Pestúni chcú, aby zostal v Británii
Pri ďalšom záťahu bol Steven zadržaný, to mal 16 rokov. Tentoraz sa udržal v pestúnskej starostlivosti už tri roky a rodina, do ktorej bol umiestnený, mu sľúbila miesto, kým o neho bude mať záujem. "Vnímame ho ako člena rodiny," zverila sa jeho pestúnska matka.
V podobných podmienkach v Británii pracuje nemalé množstvo mladých Vietnamcov. Donedávna by boli po zadržaní poslaní do nápravných inštitúcií pre mladistvých.
Teraz sú stále častejšie vnímaní ako obete pašeráctva. Tím, ktorí zdieľajú Stevenov príbeh, to však nepomôže. Získať azyl je pre nich totiž takmer nemožné, väčšinou skončia späť v rodnej krajine, kde ich často opäť vyhľadávajú pašeráci.
Stevena čaká vypočutie v pondelok. Rozhodne sa o tom, či môže zostať v Britnánii. Na podporu svojho prípadu má aj petíciu s viac ako 100 tisíc podpismi.
V pestúnskej starostlivosti sa naučil anglicky a vďaka videám na YouTube si zamiloval varenie. Jeho budúcnosť je však aspoň zatiaľ v rukách tamojšieho ministerstva vnútra.