Šéf nemeckej kontrarozviedky uviedol v rozhovore pre televíziu ARD, že Severokórejčania dlhodobo získavali vybavenie a technológie pre svoje jadrové, zbraňové a raketové programy cez ambasádu KĽDR sídliacu v Berlíne. Ide o ďalší príklad obchádzania medzinárodných sankcií.
"Zaznamenali sme veľké množstvo nákupných transakcií, ktoré pochádzali zo severokórejskej ambasády," uviedol Hans-Georg Maassen, šéf nemeckého Spolkového úradu pre ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz), ako znie názov nemeckej kontrarozviedky.
Vojenský aj súkromný sektor
"Bohužiaľ sme zistili, že odtiaľ vychádzali aktivity smerujúce k obstaraniu vecí, ktoré mali z nášho pohľadu slúžiť v raketovom a čiastočne aj jadrovom programe," uviedol Maassen v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD.
Šéf kontrarozviedky síce nešpecifikoval, o nákupy akého materiálu šlo, no uviedol, že nasnímané komponenty môžu byť aktívne využité tak vo vojenskom, ako aj v civilnom sektore.
"Keď zaznamenáme taký nákup, okamžite ho zastavíme. Nemôžeme však garantovať, že si všetky pokusy všimneme a zablokujeme," dodal Maassen. Podľa televízie ARD nemecká kontrarozviedka zaznamenala pokusy o nákup v rokoch 2016 a 2017.
Zároveň sa podľa televízie mal v roku 2014 jeden zo severokórejských diplomatov pokúsiť o získanie nešpecifikovaného vybavenia, ktoré slúžia k vývoju chemických zbraní.
Obchádzanie sankcií
Obvinenie zo strany nemeckej kontrarozviedky sa objavilo len niekoľko dní potom, čo OSN zverejnila správu, že Severná Kórea zarobila na exporte uhlia, železa, ocele a ďalších komodít v prepočte viac ako 160 miliónov eur aj napriek tomu, že boli na KĽDR uvalené medzinárodné sankcie.
Tajné služby západoeurópskych krajín koncom januára informovali, že KĽDR vyvážala uhlie hlavne do Ruska, odkiaľ potom mierilo do Južnej Kórey a Japonska.
O tom, ako sa mení vzťah severu a juhu kvôli zimnej olympiáde v Pjongčangu sme sa rozprávali s analytikom Dušanom Fischerom
Bezpečnostná rada OSN zakázala Severnej Kórei export uhlia vlani 5. augusta. Cieľom nových, prísnejších sankcií bolo odrezať režim severokórejského diktátora Kim Čong-una od dôležitých devízových zdrojov, ktoré Pchjongjang potrebuje na rozvoj svojich zbrojných programov.
Podľa OSN vraj severokórejský režim zarábal aj na predaji zbraní do Barmy a Sýrie. Počas rokov 2012-2017 sprostredkovali Severokórejčania do týchto krajín viac ako štyridsať dodávok zbraní a zbraňových systémov.
Jednu z lodí prepravujúcich zbrane na Blízky východ zadržali vlani v októbri egyptské úrady pri Suezskom prieplave. Na dodávku zbraní z KĽDR ich upozornili USA. Na palube lode vtedy inšpektori našli zbrane a súčiastky za takmer 20 miliónov eur.