Ste jedným z najznámejších britských kritikov brexitu. Navyše sa netajíte tým, že máte úzke väzby na Slovensko. Môžete to bližšie vysvetliť?
Som veľmi hrdý na to, že moja manželka je Slovenka. Máme spolu tri deti, ktoré majú dvojaké občianstvo – slovenské aj britské. Manželka sa narodila v Bratislave, kde tiež chodila do školy. Jej rodina žije asi 20 kilometrov od hlavného mesta, v Miloslavove v okrese Senec. Takže aj ja pravidelne chodievam na Slovensko a musím povedať, že vaša krajina sa mi veľmi páči.
Kedy ste naposledy navštívili našu krajinu?
Boli sme tam na Vianoce a Nový rok. A nabližšie sa sem chystáme na Veľkú noc. V Miloslavove majú manželkini rodičia dom. Ale poznám aj okolie, Dunajskú Lužnú či Šamorín. Rád sa tam vraciam.
Návštevy Britov na Slovensku by sa mohli skomplikovať po odchode vašej krajiny z Európskej únie...
To áno, ale mňa osobne by sa to nedotklo. Minulý rok som získal írske občianstvo a pas, keďže mám predkov v Írsku. Aj po brexite teda zostanem občanom Európskej únie.
Prináša vám írsky pas nejaké konkrétne výhody?
V tejto chvíli nie je medzi mojím britským a írskym pasom žiadny zásadný rozdiel, pretože obe krajiny sú stále členmi Európskej únie. Ja sa teda s britským pasom dostanem kamkoľvek. Napriek tomu som svoj írsky pas už využil pri dvoch príležitostiach. Prvýkrát, keď môj britský pas zostal doma. Moja slovenská manželka práve vtedy preberala britské občianstvo a potrebovala môj pas. Druhýkrát som írsky pas využil symbolicky vtedy, keď som cestoval do Dublinu.
Ako to vyzeralo?
Musím sa priznať, že to pre mňa bol veľmi emocionálny zážitok. Keď som vstupoval na územie Írska, pohraničníci ma pozdravili slovami – vitajte doma. Skutočne som cítil, že som prišiel do svojej domovskej krajiny. Bolo naozaj veľmi milé, keď som videl ulicu, kde sa narodila moja stará mama.
Myslíte si, že po brexite by britskí občania skutočne mohli mať problémy s cestovaním do Európy?
Toto dnes nikto s určitosťou nedokáže predpovedať. Nevieme, ako bude po brexite vyzerať usporiadanie vzájomných vzťahov. Ešte to nie je jasné. Je napríklad možné, že keď ako britský občan budem cestovať povedzme na Slovensko, tak budem potrebovať niečo ako ESTA, teda určitý typ identifikácie, ktorú v súčasnosti vyžadujú napríklad Spojené štáty či iné krajiny. V takom prípade bude treba zaplatiť určitý poplatok a keď pôjdem na pasovú kontrolu, jeden rad bude pre občanov krajín Európskej únie a druhý pre ľudí z nečlenských krajín. A prvý z týchto radov sa môže pohybovať oveľa rýchlejšie než ten druhý. Takže ja vidím pre budúcnosť mnohé špeciálne výhody, prečo je dobré mať pas krajiny Európskej únie.
Obzvlášť, keď tam máte aj rodinné väzby...
Presne tak, preto sa to týka aj mňa osobne. Raz by som chcel žiť so svojou rodinou na Slovensku. Ako írsky občan budem automaticky môcť žiť vo vašej krajine na dôchodku. Ako britský občan by som bol v tomto smere závislý od svojej slovenskej manželky. Takže írsky pas mi skutočne prináša množstvo osobitných výhod.
Aké ďalšie benefity pre vás írsky pas znamená?
Verím, že mi v budúcnosti prinesie právo voliť. Práve teraz sa mení zákon. V novembri tohto roku sa uskutočnia voľby írskeho prezidenta a to, že budem môcť voliť, je pre mňa veľmi dôležitým psychologickým momentom. Vlani som bol dosť nahnevaný zo spôsobu, akým sa vo Veľkej Británii zaobchádza s občanmi Európskej únie. Napríklad vôbec nemajú právo voliť. Často to riešim so svojimi spolupracovníkmi. Poslanci parlamentu sa o túto otázku absolútne nezaujímajú. Nebolo o tom vôbec žiadne hlasovanie, ani sa o tom v Snemovni nerokuje. Voči nijakej inej komunite, nech už by bola z akejkoľvek inej časti sveta, sa Briti takýmto spôsobom nesprávajú.
Čo sa vlastne v Londýne deje?
Britská vláda jednoducho odmietla európskym občanom bezpodmienečne a jednostranne garantovať ich práva. Keby tak urobila hneď na začiatku rokovaní o brexite, bolo by to oveľa lepšie a ukázala by prejav dobrej vôle. Nanešťastie, odmieta to urobiť. Dodnes sa tak nestalo, a aj preto sa o tom musí stále rokovať na samitoch či iných stretnutiach. Ja verím, že sa to podarí uzavrieť čím skôr. Nakoniec, dotklo sa to aj mojej manželky. Táto situácia ju dohnala k tomu, aby sa stala občiankou Spojeného kráľovstva a získala britský pas.
Nedávny samit Európskej únie však na druhej strane predsa len posunul veci dopredu. Sú dnes podľa vás obe strany bližšie k dohode o brexite?
Únia sa podľa mňa na decembrovom samite na vlastné oči presvedčila, že Veľká Británia išla nad rámec svojej pozície, aby sa v rokovaniach s európskou dvadsaťsedmičkou dosiahol pokrok. Aj vďaka tomu sme do januára vstúpili s možnosťou ďalších rokovaní. Avšak, či si myslím, že sme teraz bližšie k finálnej dohode? Nie, to si naozaj nemyslím. Na túto tému som sa rozprával s viacerými diplomatmi z rôznych krajín. Zhodli sme sa, že zatiaľ vôbec nie je jasné, ako presne bude brexit prebiehať a ako to celé nakoniec dopadne.
Najnovšie prieskumy ukazujú, že ak by sa referendum konalo ešte raz, väčšina Britov by sa vyslovila za zotrvanie v Európskej únii. Existuje podľa vás ešte nejaká šanca, že k brexitu napokon predsa len nedôjde?
V politike vždy existujú šance, že dôjde k neočakávanému vývoju. Poviem vám príklad. Vláde sa dosiaľ nepodarilo dosiahnuť žiadnu zmysluplnú dohodu o brexite, nieto ju ešte nechať odhlasovať v národnom parlamente. A keby sa ju aj podarilo uzavrieť, tak to bude veľmi zlá dohoda. Je pravdepodobné, že ju parlament zamietne. V krajine to vytvorí množstvo politických problémov, ktorých výsledkom môže byť, že vláda padne. Prídu predčasné voľby, na základe ktorých môžu nastať rôzne scenáre. Napríklad aj ten, že nová vláda bude mať otvorenejšiu myseľ voči členstvu v Európskej únii.
Dokázala by zvrátiť brexit?
Nová vláda by mohla navrhnúť druhé referendum o tom, či zostaneme v Európskej únii. Takže sa nedá vylúčiť, že v prípade takéhoto scenára by mohlo byť rozhodnutie o brexite zvrátené. Avšak tých možností je viacero. Súčasný kabinet by mohol iniciovať predĺženie prechodného obdobia. Teda požiadať, aby sme namiesto odchodu ešte dva roky zostali členmi Európskej únie. Bolo by to veľmi blízko k dátumu riadnych parlamentných volieb, ktoré by sa mali uskutočniť v roku 2022. A potom bude záležať na tom, komu dajú občania hlasy. V každom prípade, je možné všetko.
Toto všetko sú len hypotetické možnosti. Považujete za reálne, že sa tak naozaj stane?
Ja osobne to nepovažujem za pravdepodobné. Myslím si, že druhé referendum, ktoré by zvrátilo brexit, je nepravdepodobné a k odchodu z Európskej únie skutočne dôjde.
Poďme sa pozrieť na ekonomické následky. Niektoré štúdie odhadujú, že Británia stratí po brexite stotisíc pracovných miest. Kto podľa vás bude hlavným porazeným po rozchode?
Mnoho štúdií ukazuje veľké straty pre Britániu a určité straty pre Európsku úniu. Samozrejme, veľa závisí aj od toho, kto si štúdiu dosahov nechal vypracovať. Jedna štúdia organizácie podporujúcej brexit napríklad predpovedá rast Británie. Avšak aj väčšina stúpencov brexitu tvrdí, že rozchod si vyžiada cenu, ktorú bude treba zaplatiť, aby sa nám opäť podarilo získať kontrolu nad vlastným biznisom aj politikou.
Ako si vlastne pobrexitovú Britániu predstavujú presvedčení stúpenci odchodu?
Tvrdá formácia hovorí, že sme schopní vytvoriť nové prepojenia na anglicky hovoriaci svet. Chcú v akejsi novej podobe obnoviť britské impérium napojením najmä na Kanadu či Austráliu. Na Spojené štáty nie.
Prečo nie?
Pretože americký prezident Donald Trump môže byť tak trochu problémom. On je totiž skôr považovaný za stúpenca protekcionistických opatrení. Už na začiatku tvrdil, že Spojené štáty s Britániou neuzatvoria žiadnu špeciálnu dohodu. A dnes je už definitívne jasné, že s nami nebude žiadny veľký priateľ. Akurát v januári zrušil štátnu návštevu Veľkej Británie, počas ktorej mal vo februári otvoriť nové americké veľvyslanectvo v Londýne. Takže už to naozaj nie je tak, že by sme s Američanmi mali nadštandardné vzťahy.
Teda obnovu britského impéria považujete za fikciu?
Euroskeptici tvrdia, že anglicky hovoriaci svet nás príde zachrániť. Ja si však myslím, že je to len sen, ktorý sa nenaplní. Stúpenci brexitu sa naozaj nepýtali týchto krajín, aký majú na celú vec názor. Pritom väčšina štátov britského Spoločenstva národov chce, aby Británia zostala v Európskej únii ako v najväčšom obchodnom bloku na svete. Je to zásadná otázka a jej výsledok bude pre Britániu veľmi bolestivý.
Ako to momentálne vyzerá so zahraničným obchodom Británie?
Obchod s európskou dvadsaťsedmičkou aktuálne tvorí 45 až 48 percent nášho celkového zahraničného obchodu. Sme takisto zapojení do 62 obchodných dohôd s tretími krajinami ako je Kolumbia či Peru či ďalšie štáty. Z tohto počtu je 36 dohôd plne operatívnych. Okrem iného participujeme na Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode s Kanadou známou aj ako CETA. Čerstvo vyrokované, prípadne v štádiu finalizácie sú dohody o voľnom obchode s Austráliou, Novým Zélandom či Japonskom, možno aj Indiou. Tvorí to ďalších 12 percent nášho zahraničného obchodu.
Čo sa s týmito dohodami stane po brexite?
Niektorí britskí politici sa nazdávajú, že keď 29. marca 2019 odídeme z Európskej únie, všetky obchodné dohody s tretími krajinami sa aplikujú aj na našu krajinu. Britská vláda, konkrétne minister obchodu Liam Fox, v januári vyslovil v Dolnej snemovni presvedčenie, že celý balík dohôd automaticky prejde na Britániu a my budeme mať všetky práve, ktoré z nich vyplývajú. Ja si tým však nie som taký istý. Neviem, či to vôbec bude z právneho hľadiska možné a či si to nebude vyžadovať legislatívnu úpravu. Ak pozorne sledujete zahraničné médiá, možno ste si všimli, že nad touto otázkou vyjadrilo počudovanie aj Nórsko. Jeho predstavitelia sa spýtali, že ak Británia urobí s Európskou dohodou takú dobrú dohodu, ktorá dostala pomenovanie Kanada plus plus plus, tak prečo by potom Nóri mali zotrvávať v dohodu o Európskom hospodárskom priestore.
Čo znamená termín Kanada plus plus plus?
Ide o návrh, podľa ktorého by Británia mala podobnú dohodu, akú má s Európskou úniou Kanada, plus to najlepšie z dohody s Japonskom, plus z dohody s Južnou Kóreou, plus služby.
Myslíte si, že ak by Európa kývla Londýnu, mohlo by to Nórov rozhnevať?
Samozrejme. Potom môže vzniknúť napätie vo vzťahu k Nórsku. Ocitli by sa totiž v situácii, že ich dohoda s Európskou úniou nebude taká výhodná ako britská. Nóri si skrátka povedia – my predsa platíme viac peňazí. Mimochodom, Nórsko už teraz platí do rozpočtu Európskej únie v prepočte na osobu viac peňazí než Británia. Takže ja som presvedčený, že tam vzniknú určité problémy.
Hrozí vôbec scenár, že nakoniec sa žiadnu dohodu nepodarí uzavrieť?
Šanca, že nedôjde k žiadnej dohode, je pravdepodobne okolo päť až desať percent. Tomu, že sa uzavrie dohoda na spôsob Kanady, dávam 50 až 60 percent. Ďalších 20 percent je ľahší odchod, teda soft brexit. Znamenalo by to, že zostaneme na jednotnom trhu a v colnej únii. Vláda vždy tvrdila, že sa pokúsi dosiahnuť všetko, čo môže. Takže v hre je scenár Kanada plus plus plus, dohoda podľa vzoru Nórska, získanie nejakých práv v oblasti migrácie či európskej direktívy.
Vo vašom výpočte chýba ešte desať percent...
Podľa mňa je stále päť- až desaťpercentná pravdepodobnosť, že sa nejakým spôsobom podarí rozšíriť prechodné obdobie až k predčasným voľbám, novej vláde a novému referendu. Potom by rozhodnutie o brexite mohlo byť zvrátené. Takže možné je všetko. Ja si však osobne myslím, že existuje 90-percentná pravdepodobnosť, že 29. marca 2019 k brexitu skutočne dôjde.
Myslíte si, že vláda dobre vie, čo robí v otázke medzinárodných obchodných dohôd?
Zdá sa, že britská vláda si veľmi verí. Na vyriešenie situácie však máme už len obmedzený čas. Ja si myslím, že v každom prípade dôjde k obchodným otrasom. Takisto mi je jasné, že krajiny ako Austrália sa za posledných 40 rokov zmenili. Ich obchodné vzťahy sú oveľa viac smerované na Áziu. Budú chcieť mať uzavretú dohodu a robiť biznis s veľkým blokom, čo je európska dvadsaťsedmička, a nie Veľká Británia. Takže my budeme musieť čakať, kým sa uzatvorí dohoda s dvadsaťsedmičkou. Myšlienka, že len jednu minútu po polnoci 29. marca 2019 bude mať zrazu všetkých 62 krajín s nami automaticky uzavreté obchodné dohody, je teda nereálna. A to isté platí pre nové dohody s Filipínami či ďalšími krajinami, ktoré nás čakajú.
Hovorí sa aj o ďalších variantách...
Tí, čo veria že Británia vstúpi do Transpacifického partnerstva, ktoré by umožnilo obchod zo západopacifickým pobrežím Južnej Ameriky, Mexikom, Japonskom či Južnou Kóreou, sa podľa mňa v tejto chvíli pohybujú v ríši fantázie. Samozrejme, ak by sa to po breite naozaj stalo, bolo by to pre Britániu dobré. Avšak v tomto okamihu tomu nasvedčuje len veľmi málo faktov.
Vlani rýchlo rástol počet britských občanov, ktorí žiadali o pas Írska či iných krajín Európskej únie. Napokon, jedným z nich ste aj vy. Ide podľa vás o určitú formu protestu, alebo sa Briti naozaj boja po brexite zhoršenia vzťahov?
Myslím si, že to je istý mix protestu aj obáv. Mnohí z týchto ľudí sa stále cítia byť Európanmi. Viem to, keďže aj ja sa stále cítim ako Európan. A to je dôvod, prečo sa usilujú získať druhý pas. Napríklad v Európskom parlamente prebieha kampaň, ako takýmto ľuďom pomôcť. Existujú snahy zaviesť niečo ako právo na pridružené občianstvo. Túto agendu sa pokúšajú pretlačiť europoslanci Guy Verhofstadt a Charles Goerens. Ja osobne som však presvedčený, že bude veľmi ťažké a náročné pretlačiť to v praxi.
Vy sám ako europoslanec často cestujete do Bruselu či Štrasburgu...
Áno, a nielen ja. V Bruseli pôsobí veľmi veľa britských občanov, ktorí sa usilujú získať belgický pas. Podľa mňa to je veľmi praktická vec. Žijú tam a pracujú, mnohí z nich uzavreli manželstvo s Európanmi či Európankami. A nechcú nič iné, len slobodne žiť a voľne sa pohybovať. Zároveň ide aj istým spôsobom o psychologickú záležitosť. Myslia si totiž, že brexit im vezme časť ich identity a práv. A tak to naozaj aj bude. Brexit skutočne smeruje touto cestou.
Čo to pre Britov žijúcich a pôsobiacich vo zvyšku Európskej únie bude znamenať?
Mnohým ľuďom, ktorí nemajú druhý pas, sa brexit dotkne ich práva slobodne žiť, pracovať či cestovať po celom kontinente. Pre britských občanov už skrátka nebude možný voľný pohyb tak, ako ho poznáme dnes. V budúcnosti bude možný pre Slovákov alebo hocijaký iný národ, ktorý zostane v EÚ, ale nie pre Britov. A to je fakt. Aj keby sme totiž dosiahli veľmi dobrú dohodu, Briti stále nebudú mať právo neobmedzene pracovať v EÚ. Budú musieť získať pracovné povolenie. Pritom v tejto chvíli ten, kto chce pracovať, nemusí mať žiadne pracovné povolenie. Stačí, keď sa zaregistruje a má prácu. Po brexite sa to stane podstatne zložitejšie.
To si ľudia, ktorí hlasovali za brexit, pred referendom v júni 2016 neuvedomili?
Samozrejme, niektorým ľuďom, ktorí nikdy neopustili Veľkú Britániu, je to úplne jedno. Sú to predovšetkým starší občania, ktorí nikdy nikam necestovali. Ale mladší ľudia, ktorí cestujú viac, v tomto voľnom pohybe vidia výhody. Pre nich to bude strata, prídu o mnohé práva. Aj ja osobne sa tým cítim dotknutý a nahnevaný.
V Európskom parlamente zastupujete Londýn. Hrozí britskému hlavnému mestu, že po odchode z krajiny z Únie príde o status európskej finančnej metropoly?
Toto poovažujem za veľmi dobrú otázku. Posledné analýzy hovoria, že brexit nezasiahne Londýn až do takej miery, ako niektoré časti krajiny, kde môžu mať niektoré továrne problémy s dodávateľskými sieťami. Časť štúdií napríklad tvrdí, že z Londýna sa za prácou do členských krajín Európskej únie veľa ľudí neodsťahuje.
Naozaj? Mnoho finančných spoločností predsa varovalo, že po brexite odídu do Frankfurtu, Paríža či Luxemburgu...
Áno, ale Briti veria, že tieto spoločnosti podniknú určité kroky, aby ich zamestnanci mohli zostať v Londýne. Predstavte si napríklad, že nejaká firma bude mať sídlo v Luxemburgu, ktorý zostane na spoločnom európskom trhu. Predstava je taká, že jej zamestnanci budú môcť zostať v Londýne a pracovať prostredníctvom telefónu či internetu. Teraz nám zostáva len čakať, či Európska komisia a Európska centrálna banka budú tento model akceptovať.
Bude to pre Brusel prijateľné riešenie?
Úprimne, Londýn napriek týmto britským nádejám nebude mať najlepšie vyhliadky. Nie je v eurozóne a po brexite nebude ani v Európskej únii. Je teda naozaj otázne, či všetky tie obchody, obzvlášť zúčtovanie dlhopisov eurozóny, stále budeme môcť robiť mimo Európskej únie. Ešte pred pár rokmi sa totiž stalo, že Európska centrálna banka sa pokúsila nariadiť, aby sa všetky tieto operácie preniesli späť do eurozóny, konkrétne z Londýna do Frankfurtu nad Mohanom. A Európsky súdny dvor následne rozhodol v prospech Británie. Jeho verdikt znel, že to budeme môcť robiť dovtedy, kým zostaneme členmi Európskej únie. Ale či to bude možné aj po našom odchode, tak to ja naozaj neviem.
Aký je váš osobný názor v tomto smere?
Ja si myslím, že Londýn bude musieť zaplatiť svoju cenu, aj keď neviem, aká veľká tá cena bude. Faktom zostáva, že v Londýne žije jeden milión občanov Európskej únie. To je skutočne obrovský počet. Keď z Únie odídeme, títo ľudia sa môžu prestať cítiť byť u nás vítaní. Môžu prestať chodiť k nám. To by malo na britskú ekonomiku vážny dosah. Služby sú od týchto ľudí do veľkej miery závislé. Starajú sa napríklad o starých ľudí, pracujú v kaviarňach či reštauráciách. Veľa takýchto zamestnaní vykonáva práve európska pracovná sila. Takže Londýn z môjho pohľadu brexit určite vítať nebude, keďže sa to podľa mňa môže pre toto mesto skončiť katastrofou. Každý človek žijúci v hlavnom meste, vrátane londýnskych politikov, sa usiloval jasne povedať, že občania Európskej únie žijúci a pracujúci v Londýne sú u nás vítaní. Ale ako som už povedal, budúcnosť je v tomto smere veľmi neistá.
Neobávate sa tiež, že brexit bude mať nejaké dosahy na britskú jednotu a posilnia sa snahy o získanie škótskej nezávislosti?
Ja si myslím, že po brexite naša krajina zostúpi do neznámeho územia nezmapovaných hlasov. Predsa ak poviete, že nechcete byť súčasťou Európskej únie, tak sa nemôžete čudovať, že sa Škóti spýtajú, prečo by mali byť súčasťou únie Veľkej Británie. A keďže brexit bude určite mať negatívne dôsledky na finančné služby či rybný priemysel v Škótsku, je nepochybné, že sa objavia požiadavky na nové referendum o škótskej nezávislosti.
V čom by toto referendum bolo iné oproti tomu z roku 2014, kedy sa Škóti vyslovili proti samostatnosti?
V spomínanom poslednom referende bolo Škótom povedané, že ak odídu zo Spojeného kráľovstva, tak zároveň opustia Európsku úniu. A niektorí ľudia skutočne hlasovali za zotrvanie vo Veľkej Británii len kvôli tomu, aby zostali v Európskej únii. Teraz sa to celé otočilo. My odchádzame preč z Európskej únie, aj keď väčšina Škótov hlasovala za to, aby sme v nej zostali. Takže z tohto pohľadu existuje skutočné nebezpečenstvo rozpadu Veľkej Británie. Ale to nie je všetko. Zároveň s tým vzniká veľký problém v Severnom Írsku.
Čo konkrétne máte na mysli?
Brexit sa stáva problémom pre riešenie severoírskej otázky, ktorú bude treba vyriešiť. Hrozí totiž návrat k ťažkostiam, aké sme zažívali pred rokmi. Objaví sa tam množstvo požiadaviek na nové referendum o znovuzjednotení Írska. Takže keď odchádzame z Európskej únie, hráme sa s ohňom. Celú situáciu musíme riešiť tým správnym spôsobom a byť opatrní, pretože inak by sme mohli zničiť Spojené kráľovstvo.
Aký dosah bude mať brexit na ľudí žijúcich v Británii, napríklad na Slovákov? Budú sa musieť vrátiť späť na Slovensko?
Ja sa domnievam, že ten kto bude chcieť, bude môcť zostať žiť a pracovať v Británii. Osobne si myslím, že veľa ľudí zostane a nikoho nepošlú späť. Ale zároveň som presvedčený, že tí Slováci, ktorí sa predsa len rozhodnú vrátiť, dostanú v budúcnosti veľa pracovných príležitostí na Slovensku. Prídu domov s veľmi dobrým tréningom, znalosťami anglického jazyka, mnohými expertnými zručnosťami a know-how. A nejde pritom len o samotných Slovákov.
Kto je teda ešte v hre?
Sú to takisto ich manželia či manželky. Teda Briti, ktorí sa oženili alebo vydali za Slovensky či Slovákov. A možno aj oni budú chcieť prísť žiť na Slovensko. Takže mnohí Slováci privedú späť aj svoje rodiny. Presne o tomto uvažujem aj ja. Rozmýšľam, že prídem žiť na Slovensko. Vo vašej krajine sa cítim veľmi vítaný. Nikto mi nikdy nepovedal, že nechce na Slovensku britského občana. A navyše je to veľmi príjemné miesto na život. Mám názor, že každý by sa mal pozrieť na seba, zvážiť všetky okolnosti a podľa nich sa rozhodnúť. Avšak som si istý tým, že je veľkou chybou správať sa voči Európanom tak, aby sa u nás cítili nevítaní. Pretože u mnohých ľudí to zanechá trpkú príchuť, a to aj vrátane mojej ženy.
Ako vidíte ekonomickú spoluprácu po brexite? Zostane Európska únia pre Britániu najdôležitejším obchodným partnerom?
Ja som presvedčený, že ním musí zostať. Nič iné ani nie je možné. Veď sami zo štatistík vidíte, že Británia len ťažko okamžite spadne zo 45 až 48 percent vzájomného zahraničného obchodu na dve percentá, aké má napríklad s Austráliou. Hlavným partnerom jednoducho musí byť Európska únia. Ak by sme o tieto obchody prišli, naše spoločnosti by museli zmeniť svoje dodávateľské kanály. Veľký dosah by to malo aj na investície. Takže aj to je dôvod, prečo potrebujeme vzájomnú dohodu. A vláda veľmi dobre vie, že ju potrebujeme. Aj preto požiadala o dvojročné prechodné obdobie. Preto si myslím, že dohoda medzi nami musí byť a aj bude. Avšak, samozrejme, bez určitých zmien to nepôjde. Brexit bude mať ekonomické dopady a tie Britániu zasiahnu horšie než Európsku úniu. Veď aj Spojené štáty teraz rastú rýchlejšie než my. A ja som si istý, že ak by expremiér David Cameron vyhlásil referendum tento rok, tak by malo úplne iný výsledok, než bol pred necelými dvoma rokmi.
Prečo si to myslíte?
Pretože eurozóna bola vtedy vo veľkých problémoch. Prežívali ste migračnú krízu, prúdy utečencov chodili cez balkánsku cestu aj Stredozemné more. A Británii sa v tom čase darilo veľmi dobre. Avšak teraz je situácia úplne rozdielna. Ale ako som už povedal, teraz je veľmi ťažké predpovedať, ako to celé dopadne. Bolo by to ako hádať z krištáľovej gule, ktorú však nemáme. Stať sa môže všeličo, situácia je veľmi neistá. Ale aj keby sme z tejto debaty vynechali ekonomiku, tak tu stále máme otázku bezpečnosti a obrany. Veľkú téma klimatických zmien, nekontrolovanej migrácie či medzinárodného terorizmu. Všetkým týmto hrozbám musíme čeliť spoločne s našimi partnermi. Nemôžeme ich vyriešiť sami.
Predsa len, nemôže dôjsť k tomu, že sa obchod s Európskou úniou po brexite oslabí a Británia začne robiť väčší biznis s Austráliou alebo Kanadou?
Ja si skutočne nemyslím, že by Austrália mohla v zahraničnom obchode Veľkej Británie nahradiť Európsku úniu. Biznis s Austráliou v súčasnosti predstavuje menej ako dve percentá nášho zahraničného obchodu. Európska únia zabezpečuje 45 percent a keby sa podarilo dotiahnuť do konca všetky obchodné dohody, tak by to bolo 62 percent. Takže myšlienka, ktorú v predchádzajúcom období navrhli niektorí politici, že náhle získame v obchode náhradu za našich európskych susedov, je úplne mylná. Navyše, každý ekonóm by vám povedal, že v obchodnej sfére platia určité zákony a legislatíva. Nielen vo fyzických tovaroch, ale aj v službách. A to sa nedá zo dňa na deň zmeniť.
Takisto dodávať tovary povedzme do Francúzska alebo do Austrálie je dosť veľký rozdiel...
Presne tak. Niekomu môže napadnúť myšlienka, že to v dnešnom svete nemôže byť problém. Ale vezmite, si, že budete obchodovať s fyzickým tovarom alebo službami s krajinami, ktoré sú od nás vziadelné desať- či 12-tisíc kilometrov. Do týchto krajín sa dostanete za 20 hodín lietadlom alebo za šesť týždňov až tri mesiace loďou. A teraz si to porovnajte s krajinami ako je Nemecko, kam trvá cesta iba desať hodín nákladným autom alebo vlakom. Je to smiešne a nemožné. Žiadny seriózny ekonóm by vám nepovedal, že nové trhy nám budú môcť nahradiť Európu. Sú veľmi vzdialené. Trvalo by to veľmi dlhý čas, kým by firmy dodali svoje tovary do distribučných centier alebo do skladov. Myslím si, že je to len fantazírovanie. Ba čo viac, v skutočnosti sú to v mnohých prípadoch úplné klamstvá.
Chcete tým naznačiť, že politici, ktorí to tvrdia, úmyselne zavádzajú ľudí?
Áno. Oni totálne klamú britskú verejnosť, že brexit nebude mať žiadne ekonomické dosahy. Tvrdia, že krajina bude mať veľkú prosperitu a že sa ušetria obrovské sumy peňazí, ktoré pôjdu napríklad do dôchodkového mechanizmu či do Národného zdravotného systému. Ja sám ako penzionovaný doktor som presvedčený, že Národný zdravotný systém nemá a po brexite ani nebude mať viac peňazí. V skutočnosti má už dnes reálny problém nájsť doktorov a zdravotné sestry. A po odchode z Európskej únie to bude ešte horšie, pretože my sme získali veľmi veľa kvalitných ľudí z Európy, medzi nimi mnoho Slovákov. Lekárov aj zdravotné sestry. Obzvlášť dôležití sú doktori. A ja si osobne myslím, že Slováci už po brexite nebudú mať taký veľký záujem prísť do Británie, hoci by boli vítaní. Napokon, počet migrantov z východnej Európy v priebehu niekoľkých ostatných mesiacov dramaticky poklesol.
V januári vystúpil v Európskom parlamente írsky premiér Leo Varadkar. Stretli ste sa s ním a udržiavate kontakt s jeho vládou?
Áno, s írskou vládou som v kontakte. Naposledy na vami spomínanom plenárnom zasadnutí som nemal príležitosť osobne stretnúť írskeho premiéra, teda taoiseacha, ako znie jeho funkcia. Poskytol som však rozhovor írskej televízii a poblahoželal som prostredníctvom neho premiérovi k jeho prejavu na pôde Európskeho parlamentu.
Varadkar hovoril aj o brexite a poďakoval som europoslancom za podporu Írsku. Čo hovoríte na jeho prejav?
Ja do bodky súhlasím so všetkým, čo povedal. Je to veľmi schopný mladý muž. Želal by som si, aby aj britskí politici sa dokázali postaviť a vystúpiť s takýmito prejavmi o Európe. Varadkar má skutočnú víziu o budúcnosti. Vo svojom prejave pokryl všetky dôležité oblasti. Teda všetko od tém ako sú klimatické zmeny a nekontrolovaná migrácia až po kybernetickú bezpečnosť či boj proti terorizmu. Som presvedčený, že vo všetkých týchto oblastiach musíme postupovať spoločne, nemôžeme ich riešiť každý zvlášť. Teda 28 krajín Európskej únie a po brexite 27 štátov.
Z jeho reči bolo cítiť, že má k Británii špecifický vzťah...
To máte pravdu. Hovoril, že existuje veľmi silné puto medzi Britániou a Írskom. On sám má tiež osobné putá k Británii. Spomenul, že jeho rodičia sa stretli v Anglicku a že aj jeho synovci i netere sa narodili v Anglicku a sú britskí občania. Takže sú tam nepochybne veľmi pevné väzby. Povedal by som, že je to niečo podobné ako medzi Českou republikou a Slovenskom. Teda veľmi blízke vzťahy. Takmer každá britská rodina má niekoho, kto si vzal za manželku či manžela Íra.
Je to pre vás téma, ktorú osobne veľmi prežívate?
Určite áno. Moja mama má írske korene. Môj otec je Brit, konkrétne Angličan, takže ja sám pochádzam zo zmiešanej rodiny. Mám írsky pas, pretože mám v tejto krajine predkov. Varadkar tiež spomenul, že už teraz je veľký problém so Severným Írskom. Po brexite to bude naozaj veľká výzva.
Aké ďalšie témy z jeho prejavu vás zaujali?
Spomenul takisto potrebu digitálneho jednotného trhu, Marshallov plán pre Afriku či väčšie angažovanie občanov vo verejných veciach. Povedal, že existujú oblasti, v ktorých by Európa by mala robiť menej a nie viac. Takže som presvedčený, že to bola skutočne veľmi kvalitná a veľmi dobre prednesená reč. Pokúšal sa tiež hovoriť po francúzsky a po nemecky. Malo to dobré vibrácie a ohlas. Hovoril som o tom s mojim kolegom, ktorý nie je úplne proeurópski, je skôr niekde v strede. Je zaujímavé, že aj podľa neho to bola veľmi dobrá a veľmi dobre interpretovaná reč. Takže áno, pre mňa ako írskeho občana bolo dobré vidieť, že írsky premiér hovoril pred zaplneným plénom Európskeho parlamentu. Povedal by som, že som bol na to naozaj hrdý.
Kto je Charles Tannock
Britský politik a psychiater je dlhoročným europoslancom za Konzervatívnu stranu. Do Európskeho parlamentu, v ktorom reprezentuje Londýn, bol prvýkrát zvolený v roku 1999. V súčasnosti tak beží už jeho štvrté legislatívne obdobie. Je ženatý so slovenskou lekárkou. Spolu vychovávajú tri deti, ktoré majú dvojaké, britské aj slovenské občianstvo. Je jedným z najhlasnejších britských odporcov brexitu.