Minulý týždeň prišiel s tvrdeniami, že predseda britských labouristov Jeremy Corbyn a český premiér Andrej Babiš vedome spolupracovali s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Bývalý príslušník československej tajnej polície Ján Sarkocy upútal svojimi slovami, ktoré Corbynov hovorca aj Babiš označili za lživé, pozornosť zahraničných médií. Kto je muž, ktorý zrazu po takmer 30 rokoch od revolúcie prehovoril?

Sarkocy, krycím menom Dymič, sa narodil 4. novembra 1953 v Trenčíne do robotníckej rodiny. Po Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Piešťanoch vyštudoval Elektrotechnickú fakultu bratislavskej SVŠT, odbor experimentálna elektrofyzika, ako vyplýva z jeho personálneho spisu.

Na verejnom dianí sa Sarkocy aktívne podieľal už v mladosti. V roku 1970, v necelých sedemnástich rokoch, spoluzakladal na strednej škole tamojšiu organizáciu Socialistického zväzu mládeže. Jeho politickú činnosť neskôr ocenil aj vtedajší prezident republiky Gustav Husák.

"V roku 1976 bola naša ZO SZM vyhodnotená ako najlepšia ZO na vysokých školách v ČSSR a pri príležitosti 15. zjazdu KSČ, na návrh ÚV SZM, sme dostali vyznamenanie od súdruha Husáka. Toto vyznamenanie poznačilo moju ďalšiu aktivitu," popisuje Sarkocy vo svojom životopise zaradenom v spise, spísanom začiatkom decembra 1984. Práve na odporúčanie SZM bol v júli 1980 prijatý do KSČ.

"Obetavý, ctižiadostivý a schopný riskovať"
V októbri toho istého roku bol pôvodným povolaním výskumný pracovník zaradený do dôstojníckeho internátneho kurzu I. správy ZNB (komunistickej rozviedky). Dokončil ho 26. marca 1982, pričom dôstojnícku skúšku vykonal s prospechom veľmi dobre. Vedenie školy hodnotilo jeho prístup k plneniu úloh ako aktívny a systematický.

"Po stránke osobnej možno súdruha Sarkocyho hodnotiť ako otvoreného a vyrovnaného súdruha so zmyslom pre kolektívne prácu. Jeho vystupovanie je prirodzené a v kolektíve je obľúbený. Pracuje bez ohľadu na čas a jeho charakterové rysy sú obetavosť, realizmus, zdravá ctižiadostivosť a schopnosť riskovať," stojí v Dymičovom služobnom hodnotení.

Po prijatí do ZNB bol Sarkozy zaradený do oblastného odboru ŠtB v Bratislave. Tam pracoval až do mája 1984, kedy bol ako "mladý, schopný a perspektívny pracovník" prevedený k 26. odboru ZNB, teda zahraničnej kontrarozviedke.

"Ihneď po nástupe bol zaradený na analyticko-operačný úsek, kde preukázal svoje teoretické a praktické skúsenosti pri spracovávaní konkrétnych úloh, za ktorých splnenie bol výborne hodnotený," píše sa v spise s tým, že Sarkocy pevne stál za zásadami marxizmu-leninizmu a obhajoval politiku strany.

Podľa vtedajšieho náčelníka zahraničnej kontrarozviedky získal Sarkocy počas svojho doterajšieho pôsobenia v bezpečnostnom orgáne skúsenosti z agentúrnej operatívnej práce v oblasti typovania, vyhľadávania, získavania a riadenia agentúry aj ideoagentúry na území ČSSR. Aj preto sa ho potom ZNB rozhodla vyslať do Veľkej Británie, kde od roku 1986 pôsobil na ambasáde v Londýne ako tretí tajomník veľvyslanectva.

Stretnutie s labouristom Corbynom
Ako vyplýva z ďalších záznamov ŠtB, práve pri svojom diplomatickom pobyte na ostrovoch nadviazal Sarkocy kontakt s Jeremym Corbynom. S labouristickým poslancom sa zišiel prvýkrát 25. novembra 1986 v priestoroch britského parlamentu. Podľa jeho slov išlo o zdvorilostné stretnutie, ktoré sprostredkovali aktivisti Tony Gilbert a Sandra Hodgsonová z krajne ľavicového hnutia Liberation.

"Corbyn prejavil záujem o ďalšie stretnutie. Patrí do skupiny 22 labouristických poslancov, v relatívne mladom veku je veľmi vážený v radoch mierového a národnooslobodzovacieho hnutia. Z titulu národnooslobodzovacieho hnutia je veľmi dobre informovaný o WACL (Svetovej protikomunistickej lige, pozn. red.), ako aj o osobách, ktoré sa stýkajú s antikomunistickými centrálami," uviedol Dymič vo svojom zápise z konca novembra 1986. Dodal, že sa chce s Corbynom stýkať aj naďalej, lebo sa mu javí ako vhodná osoba na "nárazové plnenie úloh po línii info".

Spoločne sa stretli ešte dvakrát. Najprv 3. júla 1987 v priestoroch Corbynovho úradu na londýnskej Seven Sisters Road, kedy podľa Dymiča došlo k prehĺbeniu vzájomnej dôvery.

Následne sa stretli 24. októbra 1987 v Dolnej snemovni parlamentu, kde mali viesť rozhovor na tému problematiky národnooslobodzovacieho hnutia a postoja Veľkej Británie a USA k situácii v Perzskom zálive.

"Poznatky nebolo možné zužitkovať do info, boli iba všeobecného charakteru," hodnotil Sarkocy tretiu schôdzku. Osobne chcel v nadväzovaní kontaktu pokračovať, vždy raz mesačne. Podľa archívnych dokumentov však už k ďalšiemu stretnutiu nedošlo.

Lenže Sarkocy minulý týždeň v Bratislave novinárom povedal, že Corbyn spolupracoval s ŠtB vedome a dokonca za to dostával peniaze. Corbynov hovorca to označil za ohováranie. A Sarkocyho slová spochybnila aj riaditeľka pražského Archívu bezpečnostných zložiek Svetlana Ptáčníková, podľa ktorej šéf britských labouristov zrejme nemal tušenie, že sa stýka s členom rozviedky.

Babiš: Sarkocy klame, je to nedôveryhodná osoba
Sarkocy na otázku, či Corbyn vedel, že hovorí nielen s diplomatom, ale zároveň príslušníkom ŠtB, odpovedal, že v tej dobe nebolo pochýb, že československí diplomati pracujú pre ŠtB.

Sarkocy pred zástupcami médií tiež uviedol, že súčasný český premiér v demisii Andrej Babiš bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a jeho archívny zväzok nebol sfalšovaný. Babiš reagoval vyhlásením, že Sarkocy klame. Neskôr dodal, že bývalý člen rozviedky pred piatimi rokmi kontaktoval jeho slovenského právnika kvôli žalobe, ktorú Babiš podal na Ústav pamäti národa.

"Pán Sarkocy môjmu právnikovi sľuboval, že vystúpi na súde a bude vypovedať v môj prospech, že dokonca vie ovplyvniť rozhodnutie súdu," uviedol Babiš. "Je to absolútne nedôveryhodná osoba a som v šoku, že ho české médiá berú ako relevantný zdroj informácií," dodal na adresu Sarkocyho. Jeho právnik ho vraj odmietol a nikdy už s ním nekomunikoval.

Hviezda a vševedko
Dymičov pobyt vo Veľkej Británii pred rokom 1989 podľa všetkého sprevádzali tiež interné spory. "Vzhľadom k povýšeneckému správaniu, kedy skrytou alebo menej skrytou formou dáva najavo, že iba on je ,hviezda' a vševedko, sa vraj kapitán Dymič dostal do izolácie na rezidentúre a vraj je neobľúbený aj u československej kolónie," píše sa personálnom spise. Sarkocy mal napríklad údajne vynášať detaily, ktoré sa riešili na poradách rezidentúry v zabezpečených miestnostiach.

V Londýne nakoniec zotrval do roku 1989, kedy ho tamojšie ministerstvo zahraničia spoločne s ďalšími dvoma Čechoslovákmi vyhostilo. Svoj krok odôvodnilo tým, že sa dopustili činnosti nezlučiteľnej s konaním diplomatov.

Podľa Ptáčníkovej sa tak stalo v súvislosti s prebehnutím Vlastimila Ludvíka, príslušníka československej rozviedky, ktorý koncom roka 1988 "zmizol" československým úradom v Indii. Čoskoro sa ukázalo, že si ho prevzala britská tajná služba. Kvôli jeho znalostiam tak boli ohrozené desiatky československých agentov v mnohých krajinách.

Z londýnskej rezidentúry odišiel Sarkocy 8. júna. Nasledujúci deň sa už hlásil na pražskej centrále. Zo svojho pôsobenia v ŠtB mal Sarkocy podľa svojich slov dobrý pocit. Uviedol tiež, že práca ho napĺňala.

Po revolúcii bol podľa informácií zo slovenského obchodného registra šéfom spoločnosti Venus Project Slovakia, ktorá sa okrem iného zaoberala nákupom zbraní a streliva. Priamo so Sarkocym sa však na žiadnom z uvedených telefónnych čísiel nepodarilo spojiť.