Experti OSN uviedli, že Severná Kórea poslala do Sýrie komponenty využívané v programoch na výrobu balistických rakiet a chemických zbraní, ako aj technických znalcov rakiet, čo je porušením sankcií OSN. Podľa expertov zároveň KĽDR predala zakázané systémy balistických rakiet do Mjanmarska.
Komisia expertov monitorujúcich sankcie proti Severnej Kórei uviedla, že pri vyšetrovaniach severokórejského predaja zakázaných balistických rakiet, konvenčných zbraní a tovarov s dvojitým využitím zistila vyše 40 predtým nenahlásených dodávok do Sýrie, a to v rokoch 2012-17. Materiály obsahovali kyselinovzdorné dlaždice, ventily a potrubia.
Tlačová agentúra Associated Press (AP) 2. februára informovala, že podľa spomínaných expertov Severná Kórea ignorovala sankcie OSN uvalené na ropu a plyn, zapájala sa do spolupráce so Sýriou a Mjanmarskom v oblasti zakázaných balistických rakiet a takisto ilegálne vyvážala produkty, ktoré jej vlani za deväť mesiacov vyniesli takmer 200 miliónov dolárov.
Agentúra AP získala podrobnosti z vyše 200-stranovej správy komisie v utorok.
Druhý deň humanitárneho prímeria na damaskom predmestí Východná Ghúta, ktoré by malo platiť každý deň päť hodín, poznamenala v stredu mínometná paľba z pozícií protivládnych povstalcov. Tí útočili na pozície vládnej armády v oblasti humanitárneho koridoru v obci Muchajjam al-Wafídín. Prímerie začalo platiť v utorok.
No civilians exit Syria rebel-held region on day 2 of Russian-ordered humanitarian pause. https://t.co/HUfSCEFI2e
— The Associated Press (@AP) 28. februára 2018
Aký je postoj Sýrie v oblasti chemických zbraní?
Sýria podpísala Dohovor o chemických zbraniach a súhlasila s tým, že jej deklarované zásoby chemických zbraní budú zničené v roku 2013 po útoku sarinovým nervovým plynom, ktorý mal za následok stovky obetí na okraji Damasku.
Sýrska vláda bola obvinená z opakovaného používania chemických zbraní od začiatku občianskej vojny.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) dospela k záveru, že Sarin bol v apríli minulého roka použitý v meste Chan Sheikhoun, ktoré je v provincii Idlib. Mesto, ktoré bolo v rukách protivládnych rebelov, zažilo útok jedovatým Sarinom, pri ktorom zomrelo viac ako 80 ľudí. Vyšetrovatelia OPCW a OSN sú presvedčení, že sýrske vládne letectvo je za tento útok zodpovedné, informuje portál bbc.com.
Podozrivé útoky s chlórom boli nedávno hlásené v Sýrii, vrátane nedeľňajšieho útoku vo východnej Ghoute.
Británia by mala zvažovať letecké útoky v Sýrii
Británia by mala "vážne zvažovať" letecké útoky v Sýrii, ak sa zistí, že sýrsky prezident Bašár Asad použil proti civilistom chemické zbrane. V utorok to vyhlásil britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorého cituje spravodajská stanica Sky News.
Johnsonov rezort uviedol, že západné krajiny by "nemali pripustiť, aby použitie ilegálnych zbraní zostalo bez potrestania". Nedávno sa totiž objavili správy o útoku chlórovými bombami v oblasti Východná Ghúta pri Damasku, ktorá je jednou z posledných bášt sýrskych povstalcov.
"Je veľmi dôležité uvedomiť si, že neexistuje žiadne vojenské riešenie, ku ktorému by teraz mohol Západ prikročiť," povedal Johnson pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4.
"Musíme byť v tejto veci absolútne zrozumiteľní; ľudia vo Východnej Ghúte nepochopia, že Západ chce intervenovať, aby sa situácia dramaticky zvrtla v ich prospech. Ako západná krajina sa musíme spýtať, či môžeme pripustiť, aby použitie chemických zbraní zostalo bezuzdné a nepotrestané," tvrdí Johnson.
"Ak získame nevyvrátiteľný dôkaz o použití chemických zbraní, overený Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW), a ak padne návrh na zásah, pri ktorom by Británia mohla byť užitočná, potom by sme to mali vážne zvažovať," dodal.
Johnsonov výrok prichádza po tom, ako šéf britskej diplomacie vyjadril nádej, že "Západ nezostane nečinný", ak sa získajú dôkazy o smrtiacom chlórovom útoku sýrskych vládnych síl. Johnson označil tento útok za "znepokojujúci". Vyzval na preverenie daných správ a stíhanie zodpovedných osôb.