Nórski vedci objavili pozostatky pravekých jašterov z obdobia, keď sa po planéte preháňali aj dinosaury. Nálezisko asi 150 miliónov starých fosílií leží na reťazci arktických ostrovov Svalbard, medzi Nórskom a severným pólom. Skamenené pozostatky patria k dvom skupinám vyhynutých morských plazov -- plesiosaurov a ichtyosaurov. Jednu z kostier pre veľkosť pomenovali "monštrum".
Živočíchy patrili k predátorom a žili v hlbokom chladnom mori. Objavom sa pýšia paleontológovia z národného múzea prírodných vied pri univerzite v Osle. Fosílie objavili pri vykopávkach na jednom z ostrovov súostrovia Špicbergy. Jedinečnosť objavu spočíva podľa jedného z vedcov v hustote pozostatkov na takom malom priestore. Ichtyosaurus, teda rybojašter, tvoril prechod k dnešným delfínom. K pohybu vpred si pomáhal zvislou chvostovou plutvou. Plesiosaurov by sme zasa mohli prirovnať k bájnej oblude škótskeho jazera Loch Ness. Tento jašter mal dve podoby -- malú hlavu a dlhý krk, druhý, naopak, krátky krk a obrovskú hlavu.
Jašter s krátkym krkom nesie názov pliosaurus. Kostra tohto giganta má stavce s veľkosťou taniera a zuby veľké ako banán. Samotná lebka skameneliny má dĺžku asi tri metre. Vedci odhadujú celkovú dĺžku kostry až na osem metrov. Unikátom je, že kostra sa zachovala celá. Paleontológovia dosiaľ nevedia o žiadnych kostrách pliosaura, ktoré by sa takto zachovali. Celé nálezisko tvorí asi 28 kostier pravekých jašterov. "Všetky, ktoré sme našli, sú pospájané. Nie sú to jednotlivé kosti tu a tam, alebo kúsky -- sú to kompletné kostry," tešil sa jeden z vedcov. Fosílie sa zachovali vďaka nízkemu výskytu kyslíka na dne oceánu a zloženiu bahna, kde kostry zostali ležať pred miliónmi rokov.