Najlepšie sa žije v Nórsku, a hneď potom na Islande. Hovorí o tom správa o kvalite ľudského života, ktorú každoročne vydáva OSN. Slovensko sa v rebríčku ocitlo až na 42. mieste. Česká republika je na tom omnoho lepšie, obsadila 30. pozíciu.
Pri zostavovaní rebríčka sa neberie do úvahy len príjem osôb, ale aj úroveň vzdelania, zdravotná starostlivosť a dĺžka života. Z viacerých faktorov tak vzniká tzv. index ľudského rozvoja, ktorý OSN určuje už od roku 1990.
Nie je žiadnym prekvapením, že v krajinách, ktoré sú v rebríčku na popredných pozíciách, majú obyvatelia vyšší príjem. Zabezpečuje im lepšiu lekársku starostlivosť a možnosť viac sa vzdelávať. Napríklad ľudia v Nórsku sú až 40-krát zdravší ako v Nigeri, ktorý rebríček krajín uzatvára. Obyvatelia štátov, ktoré sú na posledných tridsiatich pozíciách, sa dožívajú v priemere o 32 rokov menej ako ľudia z bohatších krajín. Existujú však aj výnimky. Napríklad Vietnam, ktorý je chudobnou krajinou, sa v rebríčku dostal medzi bohaté západné štáty. Naopak je to v prípade Bahrajnu - skončil až za Čile, kde je priemerný plat dvakrát nižší ako v Bahrajne. Dôvodom je podceňovanie vzdelania.
Od roku 1990 stále stagnuje subsaharská Afrika. Príčinou nie je len ekonomický úpadok v oblasti, ale aj šírenie choroby AIDS a jej vplyv na dĺžku života. "Narodiť sa na zlej ulici globálnej dediny so sebou nesie veľké riziko boja o prežitie," konštatuje štúdia, podľa ktorej žijú v tejto časti sveta dve tretiny z asi 40 miliónov ľudí, ktorí sú nositeľmi smrteľného vírusu.