To, že je Si Ťin-pching najmocnejším čínskym vodcom od čias Mao Ce-tunga, nie je už nejakú dobu žiadnym tajomstvom. Sústredil enormnú moc a predvádza ju doma v Číne i navonok. Jeho neochvejné postavenie sa teraz premietne aj do ústavy, z ktorej zmizne časovo obmedzený mandát.
Keď sa presne pred piatimi rokmi, v marci 2013, stal vtedy päťdesiatdeväť ročný Si Ťin-pching čínskym prezidentom, svet tápal, čo si má o novom vodcovi najľudnatejšej krajiny sveta a druhej najväčšej ekonomiky planéty myslieť.
Bol vôbec prvým vodcom, ktorý sa narodil až po čínskej občianskej vojne. Jeho rodina v čase kultúrnej revolúcie upadla do nemilosti. Otec, kedysi prominentný revolucionár, skončil vo väzení a mladý Si Ťin-pching nútene strávil sedem rokov na vidieku.
Napriek tomu na komunistickú partaj nikdy nezanevrel. Prihlášku k členstvu v strane mu dokonca odmietli celkom sedemkrát (podľa niektorých zdrojov dokonca deväťkrát).
Politického liberála v ňom nikto hľadať nemôže
Dnes, päť rokov potom, čo sa ujal vedenia miliardovej ázijskej veľmoci, je už viac ako jasné, že politického liberála v ňom nikto hľadať nemôže. Si Ťin-pching za dobu strávenú v čele krajiny sústredil do svojich rúk väčšiu moc ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov počas minulých dekád. A čierne na bielom sa to teraz zapíše aj do čínskej ústavy.
Už túto nedeľu zasadne tritisíc delegátov z čínskych provincií a autonómnych regiónov aj zástupcovia armády vo Veľkom sále ľudu na pekinskom námestí Nebeského pokoja.
Výročné plenárne zasadnutie Národného ľudového zhromaždenia ľudových zástupcov, ako znie úplný názov čínskeho parlamentu, vyčiarkne z ústavy klauzulu obmedzujúcu výkon funkcie prezidenta na dva po sebe nasledujúce funkčné obdobia, teda na desať rokov.
Si Ťin-pching bude môcť zotrvať vo funkcii prezidenta aj po vypršaní svojho druhého mandátu v roku 2023 a tým sa aj papierovo potvrdí fakt, že je najvplyvnejším vodcom od čias Mao Ce-tunga.
Parlament bez politickej moci
Čínsky parlament, ktorý v skutočnosti má len nepatrný vplyv na rozhodovanie o chode krajiny, fakticky iba posvätí návrh, ktorý vzišiel od vedenia vládnucej komunistickej strany. Tá argumentuje predovšetkým stabilitou a rozvojom krajiny.
Samotný prezidentský úrad je síce v medzinárodnom kontexte nepostrádateľný, v čínskom politickom systéme znamená však len formalitu. Prezident svoju autoritu čerpá z iného postu - generálneho tajomníka strany. Toho najdôležitejšieho z trojlístka vrcholných štátnych kresiel, ktorými Si Ťin-pching od prelomu rokov 2012 a 2013 disponuje.
Vedľa úradu predsedu strany a prezidenta zastáva do tretice aj pozíciu šéfa Ústrednej vojenskej komisie. Inými slovami, je vrchným veliteľom armády.
Peking navyšuje zbrojný rozpočet na modernizáciu
Práve pre armádu vyčlenila strana v nadchádzajúcom roku najvyšší rast rozpočtu za posledné tri roky, o 8,1 percenta. Navýšenie odráža rozsiahlu snahu o modernizáciu čínskej armády. Tá už skôr ubrala na počte vojakov (hoci aj naďalej s dvoma milióny mužov a žien v zbrani predstavuje najväčší ozbrojený zbor sveta) a sústredí sa na rozvoj strategických technológií, zvlášť tých námorných vrátane ponoriek.
Minulý týždeň Čína začala prípravné práce na stavbe svojej vôbec prvej lietadlové lode na jadrový pohon. Podľa Pekingu by mohla byť hotová v roku 2025. Zvýšený obranný rozpočet zrkadlí aj rastúce čínske ambície za hranicami.
Nielen v sporných vodách Juhočínskeho mora, ktoré si Peking nárokuje prakticky celé a kde stavia umelé ostrovy, ale aj výrazne ďalej. Už v roku 2016 sa začala Čína angažovať v strategickej oblasti Afrického rohu, keď v Džibutsku otvorila svoju prvú stálu zahraničnú vojenskú základňu.
Rast ekonomiky a strach zo znečistenia ovzdušia
V roku, kedy si Čína pripomína 40. výročie začiatku ekonomických reforiem a otvorenie svojej ekonomiky svetu, hodlá parlament posvätiť aj nové opatrenia majúce zabrániť zmierňujúcemu tempu hospodárskeho rastu.
Ekonomika ríše stredu sa po štyri desaťročia teší rastu, v posledných rokoch ale jej tempo začalo spomaľovať a stále častejšie zaznievajú aj obavy z jej prílišného zadlženia.
Ako na úvod zasadnutia uviedol premiér Li Kche-čchiang, dôraz musí byť kladený na pomalší, ale udržateľný a na spotrebe založený rast.
Peking tak chce okrem iného stopnúť existujúce nadprodukciu, vrátane obmedzení kapacít na výrobu ocele alebo ťažbu uhlia. Oboje súvisí aj s rastúcimi obavami vlády, ako sa znečistené životné prostredie premieta do nákladov na zdravotnú starostlivosť i do nespokojnosti obyvateľov. Práve nespokojná stále početnejšie stredná trieda je v očiach strany najväčšou hrozbou stabilite režimu.
S pokračujúcou mocenskú konsolidáciou Si Ťin-pchinga bude podľa očakávaní pokračovať aj jeho obávané protikorupčné ťaženie. Teraz v réžii nového a početného špeciálneho úradu