Najpravdepodobnejším zdrojom smrtiacej látky typu novičok je podľa ruskej diplomacie Slovensko, Česká republika, Veľká Británia alebo Švédsko. V ruskej televízii Rossija 24 to dnes povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Nad USA ako možným pôvodcom visí otáznik, poznamenala.
Slovenské ministerstvo zahraničia odmietlo spájanie Slovenska s chemickými zbraňami a s ich použitím, uviedol hovorca rezortu Peter Susko.
"Útok na Skripaľa odsudzujeme a kategoricky odmietame, že by s ním Slovenská republika mala čokoľvek spoločné. Rozhodne odmietame, aby bolo Slovensko akokoľvek spájané s chemickými zbraňami (...) a ich použitím," uviedol Susko.
Slovenské ministerstvo obrany zároveň odmietlo, že by slovenské ozbrojené sily disponovali látkou novičok. "Pre účely výcviku máme presne stanovené množstvo štandardných bojových látok, ktoré sú prísne kontrolované," oznámila hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková. Dodala, že Slovensko pravidelne podstupuje kontroly v rámci Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Priotrávili dvojitého agenta
Nervovo paralyzujúcou bojovou látkou novičok bol začiatkom mesiaca v juhoanglickom Salisbury otrávený dvojitý agent Sergej Skripaľ, bývalý plukovník ruskej rozviedky GRU, ktorý britskej MI6 vyzradil mená desiatok ruských špiónov v Európe. Otrávená bola aj jeho dcéra Julija.
Krajiny menované Zacharovovou majú od konca 90. rokov uskutočňovať "intenzívny výskum látok z projektu novičok". Podľa doterajších správ z ruských a západných zdrojov smrtiaca substancia novičok, bola vyvinutá a vyrobená v Sovietskom zväze v 70. alebo 80. rokoch minulého storočia.
Chemici za novičok dostali Leninovu cenu
"Na území Sovietskeho zväzu či v časoch jeho existencie ani v ére Ruskej federácie alebo na jej území sa nikdy nerobili výskumy, ktorých skutočné alebo kódové meno bolo novičok," vyhlásila podľa agentúry Interfax Zacharovová. Žiadne také meno nebolo podľa nej patentované a nebolo ani využité "ako symbol, šifra alebo kód".
Vyhlásenie ruskej hovorkyne odporuje doterajším informáciám západných, ale aj ruských expertov vrátane tých, ktorí boli priamo zapojení do výskumu a vývoja sovietskych chemických zbraní. Podľa muža označovaného za tvorcu látky novičok Vila Mirzajanova prebiehal jej vývoj v ére ZSSR na území sovietskeho Uzbekistanu. Mirzajanov z Ruska v 90. rokoch emigroval a žije teraz v USA.
Podľa nedávnej informácie denníka Kommersant nervovo paralyzujúcu látku novičok vyvinuli pracovníci ruského Štátneho vedecko-výskumného ústavu organickej chémie a technológie (GNIIOChT) koncom 80. rokov minulého storočia. Za výsledok svojej práce dostali Leninovu cenu, jedno z najvyšších sovietskych vyznamenaní.
"Nikdy v ZSSR, ani v Ruskej federácii nebolo slovo novičok v súvislosti s vývojom chemických substancií použité," povedala Zacharovová v ruskej televízii a svoje tvrdenie označila za "kľúčové". Názov, ktorý je ruským výrazom pre slovo nováčik, "bol použitý pre chemickú súčasť a pre materiál otravnej látky na Západe", dodala.
"Je to všetko od začiatku do konca lož"
Ruským názvom podľa Zacharovovej odvádza Británia pozornosť verejnosti od zloženia otravnej látky a od krajín, ktoré jej vzorky majú. "Ak britská premiérka a britskí experti oznámia vzorec, bude jasné, aké krajiny tieto látky vyvíjali, a ľudia vo všetkých krajinách potom pochopia, o čo ide," povedala ruská hovorkyňa. "Do dnešného dňa neboli poskytnuté žiadne údaje o látke, ktorá bola použitá."
"Ako dospeli k záveru o stope súvisiace práve s Ruskom, keď nám vzorky neodovzdali?" spýtala sa Zacharovová. "Veď túto látku z logiky veci nemajú, nemali by ju mať. S akými vzorkami ju u seba porovnávali, aby urobili takýto záver? Vysvetlenie sa ponúka, možno dokonca nie vysvetlenie, ale otázky: buď teda majú vzorky, ktoré ukrývajú, alebo je to všetko od začiatku do konca lož," zdôraznila.
Interfax cituje slová ruského zástupcu v Organizácii pre zákaz chemických zbraní Alexandra Šulgina, podľa ktorých v 90. rokoch agenti západných tajných služieb vyviezli z Ruska skupinu tamojších chemických expertov spolu s dokumentáciou a rozpracovanými štúdiami zo sovietskej éry. Podľa Šulgina na Západe vývoj pokračoval "a boli dosiahnuté isté výsledky". Konkrétne vraj išlo o laboratóriá v USA a v Británii.