Európska únia a Turecko majú v úmysle podpísať do leta protokol, ktorým sa rozšíri ich colná únia na nové členské štáty vrátane gréckej Cyperskej republiky. Tento krok je základnou podmienkou začatia rozhovorov o prijatí Turecka do únie 3. októbra. Z včerajšieho stretnutia ministra zahraničia Abdullaha Güla so zástupcami Európskej komisie a členských štátov EÚ ďalej vyplynulo, že únia naďalej kriticky hodnotí aplikáciu reforiem, na ktoré sa Ankara pod európskym tlakom odhodlala v posledných rokoch. Navyše francúzsky minister zahraničia Michel Barnier vyhlásil, že Paríž bude žiadať od Turecka priznanie genocídy Arménov v rokoch 1915 až 1923.

Uzná Turecko Cyprus?
Komisár pre rozšírenie Olli Rehn oznámil, že komisia predloží členským štátom v prvej polovici mája konečný návrh zmeneného protokolu. Hneď, ako ho vlády schvália, bude pripravený na podpis. Gül včera vyjadril ochotu Turecka podpísať ho, no na rade je podľa neho v momentálnej situácii únia.
Podpis protokolu je považovaný za faktické uznanie Cyperskej republiky Tureckom, aj keď existujú rôzne právne výklady zmyslu tohto aktu. Ankara zásadne popiera, že by tým uznala Cyprus, a Európska komisia sa vyhýba presnému stanovisku; označuje ho za "krok k normalizácii" vzťahov medzi oboma krajinami. "Isté je, že hneď, ako Turci začnú rokovať, bude na druhej strane stolu sedieť 25 členských štátov vrátane Cyperskej republiky," povedal anonymne jeden z vyjednávačov komisie.
Únia tiež vyjadrila "znepokojenie" v súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv v Turecku. "Je nevyhnutné okamžite dokončiť rozbehnuté reformy a energicky zaistiť, aby boli plne a účinne aplikované. Zvlášť, keď treba zabezpečiť nulovú toleranciu voči mučeniu a zlému zaobchádzaniu, a to na všetkých úrovniach tureckého štátu," uviedla EÚ v stanovisku k včerajšiemu rokovaniu.

Problém genocídy Arménov
Francúzsky minister zahraničia Michel Barnier v pondelok v Luxemburgu povedal, že jeho krajina pri rozhovoroch nastolí aj otázku genocídy arménskeho obyvateľstva tureckými ozbrojenými silami v rokoch 1915 až 1923. Aj keď priznanie masakry asi 1,5 milióna arménskych kresťanov Osmanskou ríšou a Tureckom nie je formálnou podmienkou na vstup Turecka do EÚ, Barnier naznačil, že bude presadzovať, aby Turecko k tejto otázke zaujalo postoj. "Projekt EÚ je založený na myšlienke zmierenia," vyhlásil Barnier. "To je to, čo urobili Nemci a Francúzi, a to je to, čo musí urobiť aj Turecko... je to výzva pre Turecko," dodal francúzsky minister.
Turecko popiera genocídu Arménov a poukazuje na to, že ich začali deportovať až po ich vzbure, ku ktorej došlo počas prvej svetovej vojny. Viacerí predstavitelia EÚ, predovšetkým Francúzsko, kde žije najrozsiahlejšia arménska menšina, požadujú, aby Ankara obvinenia akceptovala ešte pred začatím rokovaní o vstupe do spoločenstva.
Turecko má pred takýmto postupom strach aj z obáv, že by akceptovanie genocídy malo za následok odštartovanie vlny požiadaviek na finančné odškodnenie. Ankara poukazuje tiež na to, že Arménsko sa nevzdalo požiadaviek na územie na východe Turecka. O tom, že pre Ankaru nepôjde o jednoduchý krok, svedčí aj nedávna debata v tureckom parlamente, kde jeden z rečníkov vyhlásil, že Turci sú nútení svojich predkov vyhlásiť za vrahov, aby získali "vstupenku" do Európskej únie.