V marci bude Bezpečnostná rada OSN pravdepodobne rokovať o jadrovom spore s Iránom. Čo sa stane, ak teheránska vláda dovtedy neurobí žiadne ústupky?
- Snažíme sa ísť diplomatickou cestou: americký prezident úzko spolupracuje s trojicou štátov z Európskej únie. Svet však veľmi znepokojuje vývoj na Strednom východe. Posledné výroky iránskeho prezidenta situáciu ešte vyostrili. Každá vláda, ktorá tvrdí, že Izrael nemá právo na existenciu, podáva dôkaz o pravdepodobnom správaní v budúcnosti.
Vieme, že existujú národy, ktoré teroristov aktívne podporujú. A vieme, že teroristi sa usilujú o čoraz vražednejšie zbrane. To je realita dvadsiateho prvého storočia. Irán je jedným z hlavných podporovateľov teroristických organizácií, ako je Hizballáh či Hamas.
Mohli by ste určiť červenú líniu, za ktorou dilomatické nástroje už nezaberajú?
- Nie.
Ale pokiaľ diplomatické možnosti zlyhajú, otvorené sú ďalšie, vrátane tej vojenskej?
- To áno. Zastávam pozíciu prezidenta.
Predstavili ste strategickú štúdiu Pentagónu na ďalšie štyri roky. Na aké budúce hrozby a na aký druh teroristických útokov sa Pentagón pripravuje?
- Vzhľadom na schopnosti americkej armády, námorníctva a letectva je malá pravdepodobnosť, že by Spojené štáty mohli byť v blízkej budúcnosti napadnuté. Tieto vojenské kapacity sú dostatočne odstrašujúce. To však znamená, že musíme rátať s asymetrickým a nekonvenčným tlakom.
Keďže hrozby teroru neprichádzajú od štátov, ale od sietí jednotlivcov, nepoznáme zdroj tohto nebezpečenstva. Terorista má takú schopnosť, že môže zasiahnuť kedykoľvek, na ktoromkoľvek mieste a akoukoľvek technikou. Preto je nemožné vybudovať nepriestrelnú koncepciu ochrany. Jediné, čo nám zostáva, je zostaviť veľkú koalíciu krajín. Tá sa potom musí usilovať o to, aby sa znemožnila distribúcia nebezpečných technológií a teroristi na celom svete boli zatlačení do defenzívy.
Čo konkrétne môže táto protiteroristická koalícia robiť?
- Jednotlivé krajiny by si mali vymieňať poznatky svojich tajných služieb a podporiť spoluprácu policajných jednotiek. Musíme teroristom sťažiť život najviac, ako je to možné. Týka sa to prostriedkov, peňazí, komunikácie i plánovania.
Čo bude robiť americká armáda, aby zabránila ďalšiemu vydávaniu zbraní hromadného ničenia teroristom?
- Na to, aby sme sa s týmto problémom vyrovnali, musíme mať veľmi rozsiahly prístup. Jedno staré motto americkej armády hovorí "Find, fix and finish" - "Identifikuj nepriateľa, vyhľadaj ho a zajmi alebo ho zabi".
To bolo ľahké, keď sme mali do činenia so Sovietskym zväzom. Jeho armádu, námorníctvo i letectvo sme mohli bez problémov identifikovať. Dnes sme síce schopní veľmi rýchlo nasmerovať najrozličnejšie zbrane na jeden cieľ, ale problémom je nepriateľa nájsť a lokalizovať. Tu sa musíme zlepšiť. Preto je veľmi dôležité, aby poznatky tajných služieb boli bezprostredne odovzdané operatívnym vojenským silám. To však nemôže robiť Washington. K tomu musí dôjsť bez prieťahov na mieste nasadenia.
Do akej miery má byť transformované NATO?
- Svet sa za posledných päťdesiat rokov zmenil. Preto musí zmeniť svoje zameranie aj NATO. Myslím si, že potrebujeme viac pospolitosti pri financovaní, analýze hrozieb, plánovaní a spolupráci. Keď sme sa ešte zaoberali relatívne statickými problémami, nehral čas žiadnu úlohu. Dnes musíme ísť do vojny a vyhrať ju alebo jej zabrániť. Je potrebné, aby NATO bolo agilnejšie a rýchlejšie.
Jednou z priorít je teda viac spoločného financovania?
- O tom musia rozhodnúť spojenci, dopredu nechcem nič určovať. Keďže aliancia disponuje silami rýchlej reakcie, musí byť zaistené aj ich nasadenie. Nesmie sa stať, aby členské krajiny pri rýchlo zvolanom cvičení či prekvapivo nutnej misii váhali, pretože to nie je naplánované v ich národnom rozpočte. Jedinou cestou sa mi zdá akási forma spoločného financovania či nejaký postup, ktorý by záťaž rozdelil rovnomerne na celú Severoatlantickú alianciu.
Mala by aliancia mať celosvetové rozpätie, ktoré by siahalo až do Japonska či Austrálie?
- Výzvy sú dnes všeobecné - napríklad obchodovanie s drogami, terorizmus, únosy či predaj zbraní hromadného ničenia. NATO musí na toto rozšírené spektrum problémov myslieť.
Aliancia sa rozhodla urobiť veľký krok a podniknúť akcie na teritóriách, ktoré sú mimo pôvodnej zmluvy NATO - napríklad v Afganistane, kde v podstate spolupracuje všetkých dvadsaťšesť členských štátov. Nebolo by preto namieste premýšľať o bližších vzťahoch so štátmi ako je Austrália, s ktorými už spolupracujeme? Možno by to malo zmysel.
Dokedy bude trvať boj proti terorizmu? Má dimenziu studenej vojny?
- Celosvetové ťaženie proti terorizmu sa od každej inej vojny v mnohom líši. Jedno je však isté: na rozdiel od prvej či druhej svetovej vojny sa neskončí kapituláciou. Možno bude trvať rovnako dlho ako studená vojna. Neviem. Ale bude to zrejme trvať dlhšie. Táto úloha totiž prekračuje vojenský aspekt. Záleží aj na tom, do akej miery posilníme umiernených moslimov vo svete. Tí totiž musia z konfliktu vyjsť ako víťazi.