Presúvanie členov teroristickej organizácie Islamský štát (IS) z Blízkeho východu do Afriky môže vyvolať novú migračnú krízu s prílevom utečencov do Európy. Upozornil na to výkonný riaditeľ Svetového programu pre výživu (WFP) David Beasley, ktorého organizácia je jednou z inštitúcií OSN. Podľa neho zamierilo veľa členov IS do regiónu afrického Sahelu, pokrývajúceho štáty od východu po západ Afriky. Žije v nich 500 miliónov ľudí.
Tam podľa Beasleyho vyhľadávajú ďalšie extrémistické skupiny od al-Kájdy, a Šabábu po Boko Haram, čo môže priniesť oblasti Sahelu "mimoriadne ťažkosti".
Sýria bola len kvapkou
Ak európski politici nepomôžu krajinám Sahelu získať stabilitu a zabezpečiť potraviny, môže Európu čakať oveľa väčšia migračná kríza, než bola tá vyvolaná konfliktom v Sýrii, povedal Beasley v rozhovore, ktorý dnes zverejnila agentúra AP. "Hovoríme o regióne Sahel s 500 miliónmi obyvateľov, takže Sýria sa môže v porovnaní s tým javiť ako kvapka," povedal.
K Sahelu patrí Burkina Faso, Čad, Niger, Mali a Mauritánia. Rozkladá sa na ploche viac ako tri milióny kilometrov štvorcových, na severe s ním susedí Sahara. Oblasť postihujú suchá aj záplavy a trvalé problémy so zabezpečením potravín.
Pridajú sa za jedlo
Členovia IS prichádzajú podľa Beasleyho do "veľmi destabilizovanej oblasti, na ktorej riadenie majú vplyv klimatické zmeny". "Prenikajú tam, robia nábor, používajú jedlo ako prostriedok tohto náboru s cieľom vyvolať destabilizáciu, a to môže znamenať masovú migráciu do Európy.
Jedna žena vedľa druhej vám povie 'manžel sa nechcel pridať k IS ani k al-Káide, ale nemali sme jedlo ', a keď nemáte štrnásť dní čím nasýtiť syna alebo dcéru a ponúkne sa vám možnosť upísať sa IS, tak sa upíšete," povedal Beasley, ktorý rozhovor poskytol v Austrálii, s ktorej vládou rokoval o financovaní WFP.
Táto organizácia chce Sahelu dopomôcť k stabilizácii, ekonomickému rastu a rozvoju a poskytnúť mu potraviny.
Extrémisti spájajú sily
V Saheli pôsobia organizácie islamských radikálov a vlani vo februári sa skupina týchto piatich štátov dohodla na zostavení jednotky o sile 5-tisíc ľudí. Má bojovať proti extrémistom, organizovanému zločinu a prevádzačstvu. Experti OSN vo svojej správe konštatovali, že členovia IS a al-Kájdy pôsobiacej v Mali ohlásili, že budú proti tejto jednotke bojovať spoločne.
V Mali panuje nepokoj od prevratu v roku 2012. Krajina po ňom padla do rúk islamistov napojených na al-Kájdu. Spočiatku sa s nimi spojili tiež separatisti z radov Tuarégov.
Destabilizovaný región
Francúzsko potom do krajiny vyslao armádu, ktorá pomohla vzbúrencov upokojiť, ale nie úplne vytlačiť. Podľa odborníkov OSN v krajine stále panuje nebezpečná situácia a ohnisko problémov sa presúva zo severu do centra krajiny. Humanitárnu pomoc potrebujú viac ako štyri milióny občanov.
Spojené oddiely miestnej al-Kájdy a IS sa prihlásili nielen k útokom v Mali, ale aj v Nigeri. V posledných mesiacoch pribudlo tiež útokov na vládne ciele v Burkine Faso.