Európski Arabi tvrdia: nemáme rovné postavenie a pravá demokratická spoločnosť to tak nemôže nechať.
Hovoria mu belgický Malcolm X. S legendárnym černošským kazateľom z New Yorku, kedysi duchovným priateľom najslávnejšieho boxera všetkých čias Mohammedom Alim, má veľa spoločné. Je mladý, provokatívny a prináša do arabskej komunity v západnej Európe nový fenomén -- "nacionalizmus namiesto náboženstva". "Západ ovládajú sionisti, vojna proti Iraku je vojna proti Arabom," opakuje vo svojich výrokoch Díab Abú Džadža, Libanončan s belgickým občianstvom. V roku 2000 Abú Džadža v tichosti založil Arabskú európsku ligu (AEL). Dva roky nebolo o ňom počuť. Jeho chvíľa prišla na jeseň 2002, keď sa v belgických Antverpách stala kontroverzná vražda marockého učiteľa Mohammeda Achraka. Aj keď sa rasový motív nikdy nepodarilo jasne dokázať, dva dni boli v druhom najväčšom belgickom meste etnické nepokoje. V arabských štvrtiach horeli odpadkové koše, praskali sklenené výklady, diskutovalo sa a demonštrovalo. Abú Džadža sa dostal do povedomia belgickej verejnosti ako charizmatický a výrečný mladík. Odvtedy sa jeho AEL, ktorá má sídlo v Antverpách, snaží vytvoriť celoeurópske hnutie, ktoré by obhajovalo záujmy Arabov a posilnilo ich identitu. V marci tohto roku otvorila AEL pobočku v holandskom Amsterdame. V Nemecku, vo Francúzsku a v Dánsku majú bunky hnutia fungovať do konca roku 2003. AEL má dnes niekoľko tisíc aktívnych členov a Abú Džadža kandiduje v májových belgických parlamentných voľbách. "Nie sme islamskí alebo arabskí extrémisti. Sme demokrati. Európa nemá inú voľbu, ako harmonizovať svoju spoločnosť. Zatiaľ to tak nie je. Imigranti stále žijú ako občania druhej kategórie. To nikomu neprospieva. Západná kultúra musí uznať moslimov ako súčasť Európy, kolektívne i individuálne," vysvetlil Hospodárskym novinám Abú Džadža hlavný cieľ AEL. "Belgický Malcolm X" odporuje západným predstavám o arabskom vodcovi. Abú Džadža je oholený, hovorí štyrmi jazykmi (anglicky, francúzsky, holandsky a arabsky) a o náboženstve takmer nehovorí. "Arabi sa musia v Európe organizovať na politickom základe, nie náboženskom. Moslimovia, rovnako ako kresťania, sú ľudia rôznych národov. Bojujeme preto za práva arabskej alebo tureckej komunity, nie moslimskej," uvádza Abú Džadža, ktorý je medzi novinármi mierny, ale medzi vlastnými tvrdý. Belgické médiá ho označujú za arabského nacionalistu. V dokumentoch AEL je množstvo ód na statočných irackých a palestínskych bojovníkov, teórií o sionistickom sprisahaní proti Arabom a často sa objavujú aj správy o plánoch izraelskej tajnej služby Mossad zavraždiť Abú Džadžu. Najväčšiu popularitu však majú spanilé jazdy "belgického Malcolma X" medzi arabskou mládežou. V Bruseli žije asi 60 000 imigrantov z arabského sveta, v Antverpách 30 000. Arabské komunity sú v sto kilometrov vzdialenom holandskom Rotterdame, Haagu a predovšetkým Amsterdame. "Abú Džadža má nezvyčajne silnú charizmu. Je to obratný a inteligentný rečník. Vycíti potreby davu a dokáže ho presvedčiť, že obhajuje jeho záujmy a spolucíti s jeho frustráciami," povedal HN belgický psychológ Yves Simmel, špecialista na etnické problémy. Abú Džadža a tisíce ďalších Libanončanov, Maročanov alebo Palestínčanov sú pritom imigranti druhej generácie. Narodili sa v Belgicku, majú belgické občianstvo, pokladajú ho za svoj domov, ale necítia sa v ňom pohodlne. "Belgičania sa správajú ako rasisti. Nikto nás neberie ako Belgičanov, sme pre nich stále cudzinci," hovorí Džamil, predavač ovocia na trhu pri stanici Gare du Midi. Pripomína názor, ktorý často opakuje Abú Džadža: v Antverpách má sídlo extrémistický Flámsky blok, ktorý sa vyprofiloval na nacionalizme a boji proti prisťahovalcom. "Abú Džadža ide proti flámskemu nacionalizmu svojím vlastným. Ide však na to veľmi dobre. Upozorňuje na zákony EÚ o národnostných menšinách a ich právach. Chce preto dvojjazyčné nápisy na uliciach, kde žije arabská komunita a školy s vyučovacím jazykom arabským. Nečudo, že Abú Džadža a jeho Arabská európska liga sa zrodili v nacionálne búrlivých Antverpách," hovorí Simmel. Aké plány má do budúcnosti Díab Abú Džadža? "Je nutné, aby Arabi mali v Európe rovné postavenie. Sme jej súčasťou a naša kultúra tu musí mať svoje miesto. Z toho nemožno zľaviť," dodáva.