K neutešenému stavu financií prispel v prvom rade klesajúci dolár, urovnávanie súdnych sporov s obeťami zneužívania v Spojených štátoch či rozrastajúci sa počet apoštolských nunciatúr po celom svete. Je to aj stagnujúca európska ekonomika, zlé investičné podmienky, citovala agentúra Bloomberg slová správcu vatikánskych financií kardinála Sergia Sebastianiho o ďalších dôvodoch deficitu. Navyše, Vatikán sa určite nepovažuje za bohatý. "Želal by som si to, potom by sme nemuseli o peniaze žiadať svetové diecézy," povedal Sebastiani pre katolícku tlačovú agentúru CNS. Posledné presné čísla sú za rok 2003 neuspokojivé už tretí rok, predtým sa pritom Vatikán osem rokov tešil zisku. Rok 2004 sa zrejme od toho predchádzajúceho príliš nelíši.

Príčiny deficitu
Jednu z najväčších rozpočtových dier spôsobujú zdĺhavé spory v USA a Írsku. Od roku 1950 tam katolícka cirkev vo finančných vyrovnaniach obetiam zaplatila 840 miliónov dolárov, čo k bankrotu priviedlo hneď tri diecézy: Spokane vo Washingtone, portlandskú v Oregone a tucsonskú v Arizone. Hoci Vatikán ich priamo nevyplácal, ale lokálne diecézy, na druhej strane tak prichádzal o príspevky veriacich v zbierkach tzv. Petrovej pence. Mnohých to tiež mohlo odradiť pri poskytovaní ďalších darov. "Katolícka cirkev v tomto smere nemôže príliš čo podniknúť. Jedine vysvätiť biskupov, ktorí nebudú opakovať chyby svojich predchodcov," povedal pre HN vatikánsky insider, otec Thomas Reese. Na druhej strane USA stále zostávajú najväčším donorom, nasleduje Nemecko, odkiaľ pochádza aj nový pápež.
Najväčšou položkou sú však zrejme mzdové náklady na až 2 674 pracovníkov zamestnaných vo Vatikáne. Za predchádzajúceho pápeža, ktorý priniesol cirkev do celého sveta, tiež rástli výdavky na diplomatické misie, Svätá stolica udržuje vzťahy so 174 krajinami, má 118 veľvyslanectiev. Obrat Vatikánu tak tvoril 203,6 milióna eur, no výdavky predstavovali 213, 2 milióna eur. Veľký pokles príjmov spôsobil nevýhodný kurz dolára.

Malý majetok
Vatikánsky majetok sa síce zdá obrovský, ale nie je to tak. Ťažko totiž môže speňažiť kultúrno-historické pamiatky a umelecké dedičstvo (460 obrazov, medzi nim od Michelangela, Rafaela, Giotta či Caravaggia), hoci sa istý čas povrávalo o predaji Michelangelovej sochy Pieta (nakoniec by to však aj tak zastavila talianska vláda). Vatikánske nehnuteľnosti (tie ohodnotiteľné) podľa dostupných informácií predstavujú asi miliardu dolárov. Samozrejme, nepočíta sa s Bazilikou sv. Petra a ostatnými neoceniteľnými pamiatkami. Rozpočet americkej katolíckej univerzity Notre Dame je až trojnásobný než celkové financie Vatikánu. Samotné mestečko Vatikán (so samostatným rozpočtom) malo obrat 145,9 milióna eur, najmä zo vstupného do slávnych vatikánskych múzeí či z predaja známok. Nakoniec však aj tak skončilo s takmer deväťmiliónovým deficitom, keďže pokrývalo stratu Rádia Vatikán.
Ústredie katolíckej cirkvi bolo v strate 23 rokov, obrat nastal až v roku 1993, keď začali priamo do centrálneho rozpočtu viac prispievať aj diecézy a Svätá stolica čoraz viac investovala, napríklad na akciových trhoch. Boom na burze a silný dolár, to boli dôvody rastúcich ziskov, s ktorými však bol na prelome tisícročia koniec. Diecézy v roku 2003 prispeli 80 miliónmi dolárov, radoví katolíci ďalšími päťdesiatimi miliónmi.
Zaujímavou inštitúciou je vatikánska banka, alebo ako sa oficiálne volá, Istitu per le Opere di Religiose (Inštitút pre náboženské práce). Údajne má najlacnejšie vedenie účtu v Taliansku, iba deväť eur ročne, ale zabudnite, ak si ho tam chcete otvoriť: je iba pre hŕstku vyvolených. Aj táto banka, investujúca kapitál akumulovaný vládou - rímskou kúriou a cirkevnými zložkami, má svoju pohnutú históriu. Považuje sa za pilier vatikánskych financií, no dáta nezverejňuje. V roku 1982 na čele s arcibiskupom Paulom Marcinkusom veľa investovala do Banco Ambrosio, ktorá v roku 1982 skrachovala a zanechala dlhy 1,3 miliardy dolárov. Väčšinou išlo o pôžičky nastrčeným firmám v Paname a Luxembursku kontrolovaných vatikánskou bankou. Vatikán chyby nepripustil, no súhlasil s vyplatením 250 miliónov dolárov ako gestom dobrej vôle.