Po sobotných leteckých a raketových útokoch USA, Británie a Francúzska na Sýriu uvádzame prehľad veľkých medzinárodných vojenských operácií od roku 1990.
Irak – 1991 – Púštna búrka
Po irackej invázii do Kuvajtu 2. augusta 1990 sa ako odpoveď 17. januára 1997 začala operácia Púštna búrka. Jej cieľom bolo oslobodenie Kuvajtu.
Agresiu Iraku proti Kuvajtu odsúdila Bezpečnostná rada OSN. Vznikla koalícia 28 štátov, ktorých jednotky sa zúčastnili vojenskej operácie a predstavovali silu približne 300.000 vojakov. Jej súčasťou bola aj československá protichemická jednotka. Vojna sa skončila 28. februára 1991 po oslobodení Kuvajtu.
Juhoslávia – 1999 – Spojenecká sila (alebo Milosrdný anjel)
Večer 24. marca 1999 zaútočili letecké sily Severoatlantickej aliancie (NATO) proti cieľom v Srbsku. NATO podniklo túto vojenskú akciu bez mandátu OSN.
Útoky boli reakciou na politiku juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý prenasledoval kosovských Albáncov. Po 78 dňoch bombardovania Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. Na rokovaní v macedónskom Kumanove sa 9. júna juhoslovanská strana zaviazala do 11 dní stiahnuť svoje sily z Kosova a do 24 hodín toto sťahovanie začať. Deň na to boli zastavené vojenské akcie a bola podpísaná rezolúcia OSN č. 1244, ktorá odobrila vstup medzinárodného kontingentu na územie Kosova.
Afganistan – 2001 – Trvalá sloboda
Vojenská operácia USA v Afganistane sa začala 7. októbra. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Operácia Trvalá sloboda bola reakciou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 na USA. Organizácia mala základne v Afganistane, kde vládlo fundamentalistické hnutie Taliban.
Spojenými štátmi podporovaní bojovníci opozičnej afganskej Severnej aliancie vstúpili 13. novembra 2001 do Kábulu a následne 8. - 9. decembra 2001 padlo aj centrum Talibanu Kandahár. Samotný bin Ládin bol zabitý pri operácii v noci na 2. mája 2011 v Pakistane.
Irak – 2003 – Iracká sloboda
Spojené štáty americké začali 20. marca 2003 o 03.33 h SEČ cieleným raketovým útokom na Bagdad operáciu Iracká sloboda. Vo večerných hodinách sa začala z kuvajtského územia invázia pozemných jednotiek do Iraku. Vojna sa začala napriek protestom Francúzska, Nemecka a Ruska.
USA ukončili vojenské operácie v Iraku 1. mája 2003. Bezpečnostná rada OSN prijala 14. augusta 2003 novú rezolúciu o Iraku. Schválila dokument, ktorý vítal vytvorenie vládnej rady v Iraku a zároveň zriadil v krajine oficiálnu misiu OSN. Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna 30. decembra 2006 popravili. Armáda USA oficiálne ukončila vojnu v Iraku 15. decembra 2011.
Líbya – 2011
Nepokoje v Líbyi, ktoré sa začali v polovici februára 2011, vyústili do zásahu medzinárodnej koalície vedenej NATO. Bezpečnostná rada OSN prijala 17. marca 2011 rezolúciu o vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou s cieľom chrániť civilistov pred útokmi Kaddáfího armády. Na tento cieľ schválila využiť všetky potrebné opatrenia, teda aj vojenské akcie, nie však nasadenie pozemných síl. Medzinárodné sily začali vzdušnú operáciu v Líbyi 19. marca 2011.
Pri nálete NATO bol 20. októbra 2011 zasiahnutý konvoj, v ktorom sa pokúšal ujsť líbyjský vodca Muammar Kaddáfí. Ešte v ten istý deň ho za nejasných okolností zabili povstalci.
Zapojiť sa do akcie proti Líbyi boli pripravené štáty Francúzsko, Veľká Británia, USA, Taliansko, Španielsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Švédsko. Podporu operácii proti Líbyi poskytli Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.
Sýria - 2011 - doteraz
Občianska vojna v Sýrii sa začala nepokojmi a protestmi v marci 2011. Konflikt sa postupne rozrástol do občianskej vojny, v ktorej boli opakovane použité chemické zbrane a podľa OSN sa všetky zúčastnené strany dopustili vojnových zločinov.
Sýriu postihla obrovská humanitárna kríza. Len do roku 2017 podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) krajinu opustilo päť miliónov obyvateľov. Počet obetí dosiahol približne pol milióna.
Do konfliktu vstúpili islamskí radikáli a džihádisti, nad rozsiahlymi územiami Sýrie dočasne prevzal kontrolu tzv. Islamský štát.
Ruská vojenská intervencia podporujúca jednotky sýrskeho prezidenta Bašára Asada sa začala 30. septembra 2015. V auguste 2016 sa začala turecká ofenzíva v Sýrii.
Od 12. septembra 2016 tiež malo po dohode medzi Ruskom a USA platiť prímerie v Sýrii, ktoré však bolo opakovane porušované.
Mierové rokovania, ktoré sa začali v Ženeve na začiatku roka 2014, sú doteraz neúspešné a konflikt pokračuje ďalej.
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 24. februára 2018 rezolúciu požadujúcu bezodkladné 30-dňové humanitárne prímerie v Sýrii.