Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Uznesenie podporilo 573 zo 647 hlasujúcich zákonodarcov poslancov, 27 bolo boli proti a 47 sa zdržalo.
Uznesenie vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorí zastupovali rôzne politické skupiny tejto inštitúcie a Slovensko navštívili v dňoch 8. a 9. marca v rámci svojej pracovnej cesty.
Obraz Slovenska sa zmenil
Pôvodný text, ktorý reagoval aj na debaty europoslancov o situácii na Slovensku počas marcového plenárneho zasadnutia, bol pozmenený o viacero nových návrhov, a to najmä zásluhou politickej skupiny európskych ľudovcov, čo sa stretlo s kritikou viacerých poslancov z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ako aj zaradením štyroch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých poslanci hlasovali separátne.
Ivan Štefanec (KDH), ktorý rezolúciu inicoval a získal podporu európskych ľudovcov (EPP) a EP, uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.
Štefanec sa teší z výsledku
"Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov," uviedol. Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.
Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení so zneužívania eurofondov v agrosektore. Upozornil, že špeciálny výbor EP pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v EP ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.
Demonštrácie sú prirodzené
Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v EÚ prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.
Beňová nemala námietky proti pôvodnému "vyváženému" textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie EP, ktorá v marci navštívila Slovensko. Tvrdí, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť.
Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.
Kritika voľby prokurátorov
"S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu," povedala Beňová.
Jej stranícky kolega Boris Zala (Smer-SD; S&D) konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však EP vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.
Kultivovaný vzdor
"Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom," spresnil Zala. Dodal, že socialisti z EP niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovali, lebo nesúhlasia s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku.
Vizitka Ficových vlád
Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za "smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád", lebo sa v ňom uvádza, že SR nedosiahla pokrok v posilňovaní boja proti korupcii.
Postoj EP podľa neho znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil. Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europol, dodal.
Budú nás dôkladnejšie sledovať
Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EPP konštatoval, že "lupa" EP namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia. "Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené," uviedol.
József Nagy (Most-Híd) z EPP odkázal, že uznesenie pre Slovensko "nie je žiadna sláva". Slovenská politická scéna preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky.